Prvé tábory vybudovali španielske úrady (1896) pre povstalcov na [[Kuba|Kube]], britské úrady (1899-1902) počas [[Búrske vojny|búrskych vojen]] pre „koncentráciu“ vidieckeho obyvateľstva nakloneného Búrom na ich lepšiu kontrolu, ako aj americké úrady (1900) na [[Filipíny|Filipínach]]. Masovo sa koncentračné tábory, z ktorých časť bola tiež vyhladzovacími tábormi, objavili v [[ZSSR]] už od začiatku existencie toho štátu (pozri: [[Gulag]]). Verejne boli budované v hitlerovskom Nemecku od 30-tych. rokov 20. storočia (v období druhej svetovej vojny tiež na území [[Poľsko|Poľska]] a iných okupovaných štátov), niesli názvy Konzentrationslager, v skratke KL (neskôr KZ). Veľká časť z nich bola [[nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacími tábormi]], s čím sa pojem „koncentračný tábor“ najmä v Poľsku v značnej miere stotožnil. Koncentračné tábory rôzneho druhu existovali v 20. storočí v mnohých štátoch po celom svete. V období po druhej svetovej vojne v Poľsku existovali koncentračné tábory [[NKVD]] pre vojakov hnutia odporu, tábory práce pre protikomunistickú mládež a tiež osôb nemeckého alebo ukrajinského pôvodu, ktoré sú klasifikované ako koncentračné tábory. Mnoho táborov bolo vybudovaných tiež po vojenskom prevrate v [[Grécko|Grécku]] (1948 a 1967) a v [[Čile]] (1973).
