'''Rovnodennosť''' je astronomický termín pre okamih, keď má [[Slnko]] voči [[svetový rovník|svetovému rovníku]] nulovú [[deklinácia|deklináciu]] a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo [[20. marec|20. marca]] a jesenná [[23. september|23. septembra]], pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. V okamihu rovnodennosti sa [[Slnko]] nachádza v [[jarný bod|jarnom]] alebo [[jesenný bod|jesennom bode]].
uio
Tento jav je spôsobený sklonom [[zemská os|zemskej osi]] a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli [[jar]] a na južnej pologuli [[jeseň]]. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
== Dôsledky ==
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na [[severný pól|severnom póle]] po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na [[južný pól|južnom póle]] nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
== Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov ==
Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov.
y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
90° - x = y
Pre Bratislavu platí 90° - 48° = 42° = [[20. marca]] a [[23. septembra]] napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom '''42°'''.
