Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 4 342 bajtov ,  pred 8 rokmi
doplnok
d (r2.7.1) (robot Pridal: mn:Вермахт)
(doplnok)
Velenie nemeckej armády ale do určitej miery zákazy Versaillerskej zmluvy porušovalo. Na základe [[Rapallská zmluva|Rapallskej zmluvy]] Nemecko začalo spolupracovať so [[ZSSR|Sovietskym zväzom]]. Nemeckí odborníci asistovali pri industrializácii rozľahlých oblastí ZSSR, sovietski dôstojníci smeli navštevovať vojenské školy a kurzy v Nemecku. Nemecké ozbrojené sily sa mohli za odmenu podieľať na vývoji sovietskych zbraní a poriadať v krajine výcvik letcov (napr. v [[Lipeck]]u), či tankistov (napr. v [[Kazaň|Kazani]]), ktorý sa na domácej pôde nemohol uskutočňovať.
 
Po smrti prezidenta [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] [[2. august]]a [[1934]] nový veliteľ [[Reichshwehr]]u [[Werner von Blomberg]] nariadil svojim vojakom prisahať vernosť nie Národu a Vlasti ale ''Führerovi'' [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]], ktorý sa stal formálne veliteľom celých nemeckých ozbrojených síl (''Reichspräsident''). [[16. marec|16. marca]] [[1935]] bez vážnych zábran či zásahov svetových mocností Hitler otvorene ignoroval všetky dohovory a v Nemecku opäť zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Armáda sa začala rozrastať a v priebehu roka dosiahla silu 38 divízií a približne 600 000 mužov. Nové zákony vtedy zaviedli aj nový názov ''Wehrmacht''. Existencia ozbrojených síl pod novým názvom bola oficiálne uvedená verejnosti až [[15. október|15. októbra]] 1935. Velenie ozbrojených síl v tej dobe stále tvorili starí pruskí dôstojníci, ktorým všeobecne síce imponoval Hitlerov [[militarizmus]], no [[nacizmus]] ako taký ich nenadchýnal. Von Blomberg tak napríklad podporil Hitlera pri likvidácii [[Ernst Röhm|Ernsta Röhma]], keď v [[SA]] videl nebezpečenstvo pre armádu. Onedlho sa však začal prehlbovať spor aj medzi veliteľom pozemného vojska a novovznikajúcimi [[SS]]. Po [[Hossbachovo memorandum|Hossbachovom memorande]] [[5. november|5. novembra]] 1937 bol Hitler s von Blombergom a ďalšími vysokými dôstojníkmi, ktorí oponovali jeho názorom aspoň tým, že poukazovali na technické problémy, pri realizácii jeho agresívnych zahraničnopolitických cieľov<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=1997|strany=50{{--}}52}}</ref> čoraz viac nespokojný. Po von Blombergovom kontroverznom sobáši, ktorý začalo prešetrovať [[Gestapo]] bol nakoniec odvolaný z funkcie. Hitler v tej dobe viacerými zásahmi do štruktúry ozbrojených síl potláčal vplyv pruských generálov, ktorých nemal veľmi v obľube. Podobným spôsobom ako Blomberga odvolal Hitler z funkcie veliteľa pozemných vojsk po zinscenovanom obvinení aj generála [[Werner von Fritsch|von Fritscha]], na ktorého miesto zaradil poddajnejšieho [[Walther von Brauchitsch|von Brauchitscha]]. Nakoniec zrušil celé ministerstvo vojny a premenil ho na OKW, na ktorého čelo postavil [[Wilhelm Keitel|Wilhelma Keitela]]. Veliteľstvo sa nachádzalo vo [[Wünsdorf]]e neďaleko [[Zossen]]u.
 
=== Druhá svetová vojna ===
V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov.
 
Nemecké ozbrojené sily 1. septembra 1939 [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. 17. septembra sa k ich útoku pridal aj [[Sovietsky zväz]]. Poľsko bolo zakrátko porazené. Záujmy Poľska sa pokúsili na západných hraniciach Nemecka hájiť [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]], ktoré viedli tzv. [[čudná vojna|čudnú vojnu]].
 
9. apríla 1940 začali nemecké sily [[Operácia Weserübung|operáciu Weserübung]] - útok na [[Dánsko]] a [[Nórsko]] aby si zaistili prístup k švédskej železnej rude. V rovnakej dobe sa Nemci pripravili k rozhodujúcemu útoku na Francúzsko. Von Mansteinom pripravený plán útoku na Francúzsko spočíval nečakanom v obchvatnom údere cez slabo bránený úsek hraníc v Ardenách, ktoré Francúzi považovali za neprechodné pre rozsiahle tankové jednotky. Nemci zatiaľ viazali najsilnejšie mobilné sily Spojencov v Belgicku. Prekvapivým obchvatom sa Nemcom podarilo zničiť jadro francúzskej armády a prinútiť hlavnú vojenskú mocnosť v Západnej Európe kapitulovať. Veľká časť britských vojsk sa pri tom stihla stiahnuť cez prístav [[Dunkerqe]].
 
Na jar roku 1941 Hitler zaútočil na Juhosláviu a Grécko a 22. júna 1941 na Sovietsky zväz. Boje so Sovietskym zväzom zamestnávali väčšiu časť nemeckých síl po zvyšok vojny. Počiatočné úspechy v [[operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]] po zvyšok roku 1941, kedy sa podarilo obsadiť celú [[Ukrajina|Ukrajinu]] a obkľúčiť [[Leningrad]], vystriedal veľký neúspech, keď sa Sovietom podarilo zastaviť postup Nemcov pri [[Rostov-na-Donu|Rostove-na-Donu]] a neskôr aj pri [[Moskva|Moskve]].
 
Na jar 1942 Nemci odrazili hlavné Sovietske ofenzívne operácie a na juhu krajiny prešli do útoku smerom na [[Kaukaz]]. Ciele kampane, obsadenia oblasti medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] síce boli naplnené, no väčšina sovietskych síl sa stiahla a nebola zničená. Boje letnej kampane vyvrcholili [[bitka o Stalingrad|bitkou o Stalingrad]]. Nemcom sa podarilo získať kontrolu nad väčšinou mesta, no Sovietsky protiútok spôsobil takmer kolaps celého južného krídla frontu a vynútil si rýchly ústup, takže na jar 1943 sa front nachádzal vo veľmi podobnom stave ako pred rokom. Straty Nemecka a jeho spojencov však boli ďalekosiahle a Hitler musel nariadiť prechod do stavu totálnej vojny.
 
Po neúspechoch v [[bitka v Kurskom oblúku|bitke v Kurskom oblúku]] sa nemecké sily dostávali do stále väčšej defenzívy aj v dôsledku aktivizácie západných Spojencov, ktorí sa [[Invázia Spojencov na Sicíliu|vylodili na Sicílii]] a neskôr aj na [[Operácia Avalanche|Talianskej pevnine]]. V priebehu roka nedokázali zastaviť nápor sovietskych vojsk na južnom krídle frontu a postupne [[bitka na Dnepri|ustupovali z Ukrajiny]].
 
V priebehu roku 1944 sa Sovietom podarilo oslobodiť väčšinou svojho územia. Približne v rovnakej dobe, v lete 1944 došlo k zdrvujúcej sovietskej [[Operácia Bagration|ofenzíve v Bielorusku]] a spojeneckému [[vylodenie v Normandii|vylodeniu v Normandii]], ktoré znamenalo toľko obávané otvorenie druhého frontu. Koncom roku 1944 sa síce Nemci pokúsili o protiútoky na oboch frontoch ([[bitka o Ardeny]], [[bitka o Budapešť]]) ich snahy však Spojenci odrazili. Po priblížení spojeneckých síl k [[Berlín]]u a samotnej [[bitka o Berlín|bitke o Berlín]] nemecké sily kapitulovali.
 
Po bezpodmienečnej kapitulácii Wehrmachtu 8. mája 1945 zostali niektoré jednotky stále aktívne (napr. v Nórsku) alebo boli západnými Spojencami poverené policajnou činnosťou. Do konca augusta 1945 boli aj tieto jednotky rozpustené, 20. augusta 1946 Spojenecká okupačná komisia oficiálne vyhlásila Wehrmacht za zaniknutý (Kontrollratsgesetz No. 34). Okupované Nemecko malo na čas zákaz budovania akejkoľvek armády. Armáda Nemeckej spolkovej republiky vznikla 5. mája 1955 a niesla názov [[Bundeswehr]].
 
== Referencie ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Wehrmacht}}
 
 
{{Dejepisný výhonok}}
{{vojenský výhonok}}
 
[[Kategória:Vojenské výhonky]]
42 571

úprav