Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

Po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra 1918 Nemecko rýchlo znížilo stavy svojej mierovej armády ''Friedensheer'' na 420 000 mužov a dočasne ju nazvalo Vorläufige Reichswehr. Víťazné štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] pomocou [[Versaillská mierová zmluva|Versaillerskej zmluvy]] v júni 1919 uvalili na Nemecko vysoké [[reparácia|reparácie]], zabrali jeho kolónie a nemeckú armádu (od [[23. marec|23. marca]] [[1921]] nazývanú [[Reichswehr]]) obmedzili na 100 000 mužov pozemnej armády a ďalších 15 000 v námorníctve. Bola zrušená všeobecná branná povinnosť a nemecký veľký [[generálny štáb]] bol zakázaný. Vysoký dôstojníci v dôsledku obmedzení vytvorili skrytý generálny štáb pod názvom [[Truppenamt]] (vojenský úrad). Ďalšie obmedzenia sa týkali výzbroje. Nemecko nesmelo vlastniť [[vojenské letectvo|letectvo]], [[tank]]y, [[ponorka|ponorky]] ani ťažké [[delostrelectvo]]. Námorníctvo so šiestimi [[bojová loď|bojovými loďami]], šiestimi [[krížnik]]mi, a dvanástimi [[torpédoborec|torpédobrocami]] bolo fakticky obmedzené na ochranu pobrežia. Veliteľom tejto oklieštenej, avšakale veľmi profesionálnej armády s obrovským ľudským potenciálom bol [[Hans von Seeckt]]. Bývalé krajiny Dohody si neuvedomili, že Nemci vytvárajú veliteľské kádre vysoko profesionálnych vojakov. To znamenalo, že pri mobilizácii nemala armáda problém obsadiť veliteľské funkcie tými najschopnejšími ľuďmi a náhle znásobiť svoje počty. Technické obmedzenia hlavne v letectve zas viedli k rozvoju alternatívnych technológií, veľký predstih existoval najmä v implementácii rakiet a lietadiel s prúdovými motormi.

Po smrti prezidenta [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] [[2. august]]a [[1934]] nový veliteľ [[Reichshwehr]]u [[Werner von Blomberg]] nariadil svojim vojakom prisahať vernosť nie Národu a Vlasti ale ''Führerovi'' [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]], ktorý sa stal formálne veliteľom celých nemeckých ozbrojených síl (''Reichspräsident''). [[16. marec|16. marca]] [[1935]] bez vážnych zábran či zásahov svetových mocností Hitler otvorene ignoroval všetky dohovory a v Nemecku opäť zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Armáda sa začala rozrastať a v priebehu roka dosiahla silu 38 divízií a približne 600 000 mužov. Nové zákony vtedy zaviedli aj nový názov ''Wehrmacht''. Existencia ozbrojených síl pod novým názvom bola oficiálne uvedená verejnosti až [[15. október|15. októbra]] 1935. Velenie ozbrojených síl v tej dobe stále tvorili starí pruskí dôstojníci, ktorým všeobecne síce imponoval Hitlerov [[militarizmus]], no [[nacizmus]] ako taký ich nenadchýnal. Von Blomberg tak napríklad podporil Hitlera pri likvidácii [[Ernst Röhm|Ernsta Röhma]], keď v [[Sturmabteilung|SA]] videl nebezpečenstvo pre armádu. Onedlho sa však začal prehlbovať spor aj medzi veliteľom pozemného vojska a novovznikajúcimi [[SS]]. Po [[Hossbachovo memorandum|Hossbachovom memorande]] [[5. november|5. novembra]] 1937 bol Hitler s von Blombergom a ďalšími vysokými dôstojníkmi, ktorí oponovali jeho názorom aspoň tým, že poukazovali na technické problémy, pri realizácii jeho agresívnych zahraničnopolitických cieľov<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=1997|strany=50{{--}}52}}</ref> čoraz viac nespokojný. Po von Blombergovom kontroverznom sobáši, ktorý začalo prešetrovať [[Gestapo]] bol nakoniec odvolaný z funkcie. Hitler v tej dobe viacerými zásahmi do štruktúry ozbrojených síl potláčal vplyv pruských generálov, ktorých nemal veľmi v obľube. Podobným spôsobom ako Blomberga odvolal Hitler z funkcie veliteľa pozemných vojsk po zinscenovanom obvinení aj generála [[Werner von Fritsch|von Fritscha]], na ktorého miesto zaradil poddajnejšieho [[Walther von Brauchitsch|von Brauchitscha]]. Nakoniec zrušil celé ministerstvo vojny a premenil ho na OKW, na ktorého čelo postavil [[Wilhelm Keitel|Wilhelma Keitela]]. Veliteľstvo sa nachádzalo vo [[Wünsdorf]]e neďaleko [[Zossen]]u.

9. apríla 1940 začali nemecké sily [[Operácia Weserübung|operáciu Weserübung]] -  – útok na [[Dánsko]] a [[Nórsko]] aby si zaistili prístup k švédskej železnej rude. V rovnakej dobe sa Nemci pripravili k rozhodujúcemu útoku na Francúzsko. [[Erich von Manstein|Von Mansteinom]] pripravený plán útoku na Francúzsko spočíval nečakanom v obchvatnom údere cez slabo bránený úsek hraníc v [[Ardeny|Ardenách]], ktoré Francúzi považovali za neprechodné pre rozsiahle tankové jednotky. Nemci zatiaľ viazali najsilnejšie mobilné sily Spojencov v Belgicku. Prekvapivým obchvatom sa Nemcom podarilo zničiť jadro francúzskej armády a prinútiť hlavnú vojenskú mocnosť v Západnej Európe kapitulovať. Veľká časť britských vojsk sa pri tom stihla stiahnuť cez prístav [[Dunkerque]].