Gramofónová platňa: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 40 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
typo gram, replaced: 17 cm → {{cm|17|m}} (4), 4-8 → 4 – 8, - →  –  (3)
d (r2.6.4) (robot Pridal: kk:Граммофон табағы)
d (typo gram, replaced: 17 cm → {{cm|17|m}} (4), 4-8 → 4 – 8, - →  –  (3))
== Typy ==
Najbežnejšie formáty v druhej polovici 20. storočia boli:
* [[Singel (hudba)|SP]] (single play, [[Singel (hudba)|singel]], malá platňa) -  – menší typ vinylových platní obvykle na rýchlosť 45 otáčok, výnimočne na rýchlosť 33 otáčok. Zvyčajne jedna strana platne obsahovala jednu pesničku, druhá druhú. Priemer platne {{cm|17 cm|m}}.
* [[extended play|EP]] (extended play) -  – menší typ vinylových platní obvykle na rýchlosť 45. V podstate totožné s [[Singel (hudba)|SP]], ale na každej strane sú dve pesničky. Predávali sa oveľa menej a mali špeciálne obaly.
* [[Dlhohrajúca platňa|LP]] (long play, dlhohrajúca platňa, "elpéčko") -  – dlhohrajúca platňa obvykle na rýchlosť 33, výnimočne na rýchlosť 16. Väčšinou obsahovala celé jedno album jednotlivej skupiny alebo inú nahrávku v celkovej dĺžke až 45 minút, výnimočne aj viac. Priemer {{cm|30 cm|m}}, na jednej strane 4- – 8 pesničiek.
 
== Dejiny ==
Vynašiel ju [[Emile Berliner]] koncom 19. storočia podľa vzoru zvukového valčeka vymysleného T. A. Edisonom (pozri [[fonograf]]). Ešte na prelome 19. a 20. storočia existovali na trhu paralelne zvukové valčeky a gramofónové platne, ale po vypršaní patentu na platne roku 1918 sa rýchlo presadili platne.
 
Pôvodne sa vyrábali zo [[šelak]]u, neskôr (spravidla od 50. rokov, v Česko-Slovensku od roku 1953) z [[vinyl]]u. Platne zo [[šelak]]u mali hrubšie drážky, potrebovali hrubšiu ihlu a špeciálnu rýchlosť 78; jedna strana štandardnej {{cm|25 cm|m}} platne mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku, väčší typ {{cm|30 cm|m}} platne aj 5 minút. Na prehrávanie šelakových platní existujú dva druhy [[gramofón]]ov. Staršie, sú mechanické, s plechovou rúrou a natáčaním kľukou. Novšie sú elektrické, a zvuk je z nich snímateľný v podobe elektrického signálu nielen do elektrónkových rádií, ale aj do akéhokoľvek druhu elektroniky, po pripojení novšieho typu konektoru.
 
Najznámějšie značky gramofónových platní z medzivojnového Česko-Slovenska boli [[Ultraphon]], [[Supraphon]], [[His master's voice]] (etiketa so psíkom), [[Esta]], [[Odeon]], [[Polydor]], [[Rekord]], [[Artona]], [[Selekton]] a veľa ďalších. Medzi týmito značkami existovali ustálené rozdiely v cene a kvalite nahrávok. Napríklad značky Artona a Selekton boli špeciálne zriadené firmou Ultraphon na vydávanie menej kvalitných nahrávok a táto prax bola obvyklá aj u iných firiem. Počas socializmu v Česko-Slovensku existovala iba značka [[Supraphon]] a od roku 1971 na Slovensku aj [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]].
 
{{Link GA|de}}
 
[[bg:Грамофонна плоча]]
[[ca:Disc fonogràfic]]
75 709

úprav