Verzia z 12:52, 6. október 2011 upraviť 89.173.149.137 (diskusia) →‎Objav "lúčov X" ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:52, 6. október 2011 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 818 editací d Verzia používateľa 89.173.149.137 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Courcelles Ďalšia úprava →
Riadok 20: == Objav "lúčov X" == Počas roroku [[1895]] Röntgen používal vybavenie vyvinuté jeho kolegami [[Heinrich Rudolf Hertz\|Hertzom]], [[Johann Wilhelm Hittorf\|Hittorfom]], [[William Crookes\|Crookesom]] a [[Philipp von Lenard\|Lenardom]] na výskum účinkov vysokonapäťových elektrických výbojov v sklenených [[vákuum\|vákuových]] bankách. Koncom roka [[1895]] títo výskumníci začali skúmať vlastnosti elektrónových lúčov mimo baniek. Na začiatku novembra Röntgen opakoval experiment s jednou z Lenardových baniek, do ktorej bolo pridané tenké [[hliník\|hliníkové]] okienko, umožňujúce elektrónovým lúčom opustiť banku. Banku obalil [[kartón]]om, aby chránil hliník pred poškodením silným elektrostatickým poľom, ktoré je potrebné na vytvorenie samotných lúčov. Röntgen si všimol, že neviditeľné elektrónové lúče vyvolali efekt [[fluorescencia\|fluorescencie]] na malom kartónovom obrázku, namaľovaného platinokyanidom bária, ktorý bol položený neďaleko hliníkového okienka. Röntgen napadlo, že Hittorf-Crookesova banka, ktorá mala oveľa hrubšie sklo ako Lenardova banka, by mohla tiež vyvolávať rovnaký efekt. Neskoro večer, [[8. november\|8. novembra]] [[1895]] sa Röntgen rozhodol tento nápad otestovať. Starostlivo zhotovil čierny kartónový kryt, podobný tomu, ktorý použil na Lenardovej banke. Prikryl ním Hittorf-Crookesovu banku a pripojil [[elektróda\|elektródy]] k Ruhmkorffovej cievke, aby získal elektrický náboj. Pred samotným testom s platňou natretou platinokyanidom bária, Röntgen zatemnil miestnosť, aby otestoval nepriepustnosť svojho kartónového obalu pre viditeľné svetlo. Keď pustil cez banku elektrický prúd, potvrdil si, že jeho kryt je spoľahlivý a pokračoval ďalším krokom svojho experimentu. To bol okamih, kedy si všimol slabé mihotanie na laboratórnom stole, vzdialenom asi meter od banky. Aby získal istotu, spustil viacero výbojov, no zakaždým mihotanie videl. Zisťuje, že zdrojom mihotania je platňa s platinokyanidom bária, ktorú hodlal v ďalšej fáze pokusu použiť.

Wilhelm Röntgen: Rozdiel medzi revíziami