Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
{{na revíziu}}
'''Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska''' alebo nepresne '''Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska''' ([[ruský jazyk|po rusky]] Российская социал-демократическая рабочая партия - Rossijskaja social-demokratičeskaja rabočaja partija, skr. SDRSR/РСДРП) bola [[Rusko|ruská]] [[marxizmus|marxistická]] politická strana.
SDRSR bola oficiálne založená na I. zjazde v marci [[1898]] v [[Minsk]]u. V skutočnosti sa na zjazde zišlo iba 9 ľudí. Ozajstným zakladajúcim zjazdom SDRSR bol až II. zjazd v [[Brusel]]i a [[Londýn]]e [[30. júla]] – [[23. augusta]] [[1903]], kde sa zišlo 43 delegátov s 51 hlasmi. Ich cieľom bolo zjednotiť v Rusku doteraz roztrieštené socialistické hnutie. Ako inde v Európe sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní boľševici) a väčšinových reformistov (v SDRSR menševici). [[Boľševik]]ov viedol [[Vladimir Iľjič Lenin]], [[menševik]]ov [[L. Martov]]. Nestor ruského marxizmu, [[Georgij Valentinovič Plechanov]] (1857–1918), stál uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňal k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola ''Iskra'', ktorú vydávali Martov a Lenin.
Riadok 10:
Boľševici zvolali do [[Londýn]]a III. zjazd SDRSR, ktorý sa konal v dňoch [[25. apríla]] – [[10. mája]] [[1905]]. Prišlo 24 delegátov s hlasom rozhodujúcim a 14 delegátov s poradným hlasom. Boľševici sa rozhodli, že budú vydávať vlastný žurnál Proletár (Пролетарий). V októbri – decembri 1905 sa konala prvá ruská revolúcia.
Vo dňoch [[23. apríla]] – [[8. mája]] [[1906]] sa v [[Štokholm]]e konal IV. zjazd SDRSR – unifikačný. 111 delegátov s hlasom rozhodujúcim zastupovalo 57 organizácií a 22 delegátov s poradným hlasom 13 organizácií. Menševici a bundovci hlasovali spoločne, a preto mali prevahu nad boľševikmi. Bol zvolený ЦК zo 7 menševikov a 3 boľševikov. Hlavnou otázkou agrárny program. Sociálni demokrati sa zhodli, že statkárska pôda bude znárodnená. Ďalej sa zhodli, že sa budú účastniť volieb do Štátnej dumy. Získali 65 miest (33 menševici a 15 boľševici). No napokon vypukol
Vo dňoch [[13. apríla]] – [[1. júna]] [[1907]] sa v Londýne konal V. zjazd SDRSR, posledný spoločný. Z 336 delegátov bolo 105 boľševikov, 97 menševikov, 57 bundovcov, 44 Poliakov a Litovcov a 29 Lotyšov. Okrem spoločného ЦК si frakcia boľševikov ustanovila svoje vlastné boľševické centrum. No aj boľševici sa rozpadli na tri skupiny: Kľúčová bola otázka volieb do III. Štátnej dumy. Väčšina boľševikov bola pre bojkot (otzovistov Alexandr Bogdanov, Anatolij Lunačarskij a Michail Pokrovskij) či pre podradenie poslancov straníckym orgánom; Lenin, Zinoviev a Kamenev boli pre účasť a autonómiu poslaneckého klubu. Lenin vyradil Bogdanova tým, že napísal knihu ''Materialism a empiriokriticism'' ([[1909]]), kde Bogdanova zosmiešnil ako filozofického idealistu a žiadneho marxistu. V júni 1909 bol Bogdanov na parížskej konferencii boľševikov vylúčený z boľševickej frakcie.
| |||