Smolenice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Zmenil: eo:Smolenice
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 86:
}}
'''Smolenice''' ({{V jazyku|hun|Szomolány}}, {{v jazyku|deu|Smolenitz}}) sú [[obec]] na úpätí [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] v okrese [[okres Trnava|Trnava]]. Známy je predovšetkým [[Smolenický zámok]], k prírodným zaujímavostiam patrí [[jaskyňa]] [[Driny]] a najvyšší vrch Malých Karpát – [[Záruby]].
 
[[Štefan Banič]], vynálezca padáka, pochádza zo Smoleníc.
 
== Poloha ==
Řádek 96 ⟶ 94:
 
== Dejiny ==
Poloha Smoleníc na okraji Trnavskej kotliny, jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej [[kamenná doba|kamennej dobe]]. Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je až v mladšej [[kamenná doba|kamennej dobe]]. Najvýznamnejšie je obdobie prechodu medzi [[bronzová doba|bronzovou dobou]] a [[železná doba|železnou dobou]] - [[halštatská doba]], kedy asi v šiestom storočí pred Kr. existovalo na vrchu [[Molpír]] veľké [[kelt]]ské [[hradisko]]. Na rovnakom mieste neskôr existovala i veľkomoravská osada.
 
Prvé písomné pamiatky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. [[storočie|storočia]], i keď ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. V 14. storočí bol nad obcou postavený hrad, posledný z rady pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. [[Hrad]] i panstvo vystriedalo viacerých majiteľov. Na začiatku boli kráľovským majetkom. Smolenice pripadli v roku [[1388]] na základe darovacej listiny kráľa [[Žigmund (SRR)|Žigmunda]] vojvodovi [[Stibor zo Stiboríc|Ctiborovi zo Ctiboríc]]. Od polovice 15. storočia boli majiteľmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófoviagrófi. Od začiatku 16. storočia boli majiteľmi [[Orzságovci]] a potom dlhšiu dobu [[Erdődyovci]].
 
[[Súbor:Smolenice zamok.jpg|thumb|left|Pohľad na Smolenický zámok z parku]]
Řádek 104 ⟶ 102:
Roku [[1777]] preberá smolenické panstvo [[Ján Pálffy]]. [[Smolenický zámok]], ktorý už predtým nebol obývaný a upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu, v období [[Napoleon Bonaparte|napoleonských]] vojen začiatkom 19. storočia nakoniec vyhorel a z pôvodného [[gotika|gotického]] hradu zostala len časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na baštách sa síce začali už v roku [[1853]] ale ku skutočnému znovuvybudovaniu zámku ako rodinného sídla pristúpili Pálffyovci až v roku [[1911]]. Obnova zámku bola plne dokončená až po druhej svetovej vojne. V súčasností slúži ako konferenčné centrum [[SAV]].
 
V roku [[1855]] pod smolenickým hradom založil gróf [[Móric Pálffy]] žrebčín, z počiatku na chov hospopodárskychhospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia sa rozhodol vtedajší majiteľ [[Ján Pálffy]] o zveľadení chovu. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr na chov dostihových koní. S rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie žrebčín zanikol.
 
[[Gróf]] [[Jozef Pálffy]] postavil v rokoch 1880 až 1883 v úzkej doline pod [[Majdán]]om pri obci [[Horné Orešany]] chemický závod na spracovanie dreva. Za účelom rýchlejšej dopravy dreva sa začala stavať lesná konská [[železnica]]. Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Chemická továreň potrebovala okrem dreva aj iné suroviny a bolo potrebné odvážať aj hotové výrobky. Po vybudovaní štátnej dráhy v roku 1898 z Trnavy do Smoleníc dalo vedenie závodu postaviť priemyselnú železnicu z továrne na stanicu. Pred likvidáciou roku 1960 mala celá sieť spolu {{km|70|m}}. V roku 1968 uviedli do prevádzky nový chemický závod na výrobu farieb - Chemolak, priamo pri železničnej stanici Smolenice.
 
== Pamiatky ==
* [[Smolenický zámok]] a priľahlý park
* Zvyšky [[Molpír|hradiska na vrchu Molpír]] s náučným chodíkomchodníkom (múzeum Molpír priamo v obci)
* Neskororenesančný [[Kostol v Smoleniciach|kostol]] Narodenia Panny Márie z roku [[1644]] s cenným [[Renesancia|renesančným]] zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola). [[Kostol]] je vystavaný na základoch staršej gotickej stavby čomu nasvedčuje presbytérium s opornými piliermi, zvyšky [[Gotika|gotických]] okien nájdených v murive a goticky okosený víťazný oblúk.
* [[Kaplnka sv. Vendelína s rodinnou hrobkou Pálffyovcov]] z roku [[1895]]
Řádek 122 ⟶ 120:
* Pamätná tabuľa na rodnom dome [[Štefan Banič|Štefana Baniča]], odhalená pri príležitosti stého výročia jeho narodenia
* Busta [[Štefan Banič|Štefana Baniča]], odhalená 9. júna 2006 pred budovou starej školy v Neštichu
* Múzeum Molpír umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštatského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. - 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.
 
== Okolie ==
[[Súbor:Smolenice vodopad.jpg|thumb|Vodopád v Doline Hlboče na jar]]
Od roku 1976 sú [[Malé Karpaty]] chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v tej oblasti Malých Karpát kde celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín ({{m|724|m}}), [[Havranica]] ({{m|737|m}}) a najvyšším vrchom pohoria [[Záruby|Zárubami]] ({{m|768|m}}). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia [[Hlbočianska dolina|''Dolina Hlboče'']] - kaňonovité údolie s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou [[flóra|flórou]] i [[fauna|faunou]]. V hornej časti doliny je {{m|9|m}} vysoký [[vodopád]], jediný v Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar.
 
Zaujímavosťou Smolenického krasu je [[jaskyňa]] [[Driny]], ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Bola objavená v roku 1929 smolenickými rodákmi [[Imrich Vajsábel|Imrichom Vajsábelom]] a [[Ján Banič|Jánom Baničom]]. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výzdobou. Jaskyňa má dĺžku {{m|680|m}} a je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.
Řádek 139 ⟶ 137:
 
== Osobnosti ==
* [[Štefan Banič]] - vynálezca padáka, pochádza zo Smolenickej Novej Vsi, (* [[1870]] – † [[1941]])
* [[Alexander Kotlán]] - popredný svetový parazitológ, (* [[1887]] – † [[1967]])
* [[Štefan Jastrabík]] - Smolenický učiteľ, regionálny historik (* 20. 1. 1917 † 16. 10. 1981)
 
== Referencie ==