Paul Barras: Rozdiel medzi revíziami

'''Paul François Jean Nicolas''', '''vicomte de Barras''', obvykle len '''Paul Barras'''(* [[30. jún]] [[1755]] [[Fox-Amphoux]] [[ProvenceProvensalsko]] [[Francúzsko]] - † [[29. január]] [[1829]] [[Paríž]]) bol francúzsky politik. Bol poslancom „Konventu“ počas [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], hlasoval za popravu [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] Patril ku kľúčovým postavám obdobia [[DirektóriumDirektoriát|Direktória]]. Bol jedným z direktorov od [[31. október|31. októbra]] [[1795]] až do štátneho [[Prevrat 18. brumaira|prevratu 18. brumaira]] (rok VIII od revolúcie - 9. novembra 1799). Pochovaný je na [[Cimetière du Père-Lachaise]].

Narodil sa v rodine nižšej šľachty v Provence[[Provensalsko|Provensalsku]]. Vstúpil do armády vo veku 16 rokov v roku [[1771]]. Slúžil v kolóniách (Isle de France) a zúčastnil sa na vojenských akciách v [[India|Indii]]. Bojoval v Indii pri obrane Pondichéry. Prevzal velenie francúzskej kráľovskej eskadróny v máji 1781 v Bostone[[Boston]]e aby bránil americké pobrežie nahradiac tak rytiera Destouches. V roku 1783 ukončil svoju kariéru v armáde podajúc demisiu po spore s maršalom de Castries, ministrom námorníctva. Odišiel do výslužby v hodnosti kapitána a usídlil sa v Paríži.

Od roku [[1783]] do [[1789]] bol nezamestnaný a bezprízorný v Paríži, kde navštevoval hráčske domy populárne v tej dobe. Ako krásny muž navštevoval ženy, napríklad speváčku Sophie Arnould.

Náhodou sa zúčastnil dobývaniadobýjania Bastilly [[14. júlajúl]]a [[1789]]. Dovtedy Barras nemal ukotvené politické názory. Stretol Mirabeaua u Sophie Arnould. Možno že toto stretnutie, ktoré ho uviedlo medzi [[Slobodomurári|slobodomurárov]] a neskôr [[Jakobíni|jakobínov]], ho naviedlo na politickú dráhu v úlohe republikána. Bol zvolený za poslanca regiónu Var ako jeden z 554 poslancov národného zhromaždenia. Nebol voleným poslancom ale členom súdneho dvora Orléansu. Keďže tu bol bez podpory, vrátil sa do Paríža, kde bol menovaný komisárom pre vojenské ťaženie v Taliansku.

Ako volený poslanec za Var v Národnom konvente v roku 1792 sídlil s frakciou montagnardov a hlasoval za popravu kráľa. Po jeho smrti, Národný konvent atakovaný zo všetkých strán, menoval poslancov pre provincie a armádu. Zúčastnil sa na misii v Alpách, potom znova talianskeho ťaženia. Čeliac povstaniu v Toulone, potom v Marseille, odvážne prevzal iniciatívu. Nahnevaný zradou generála Bruneta, nechal ho zatknúť v strede jeho armády. Za toto dostal vyznamenanie za znovudobytie Toulonu[[Toulon]]u, ktorý povstal pod iniciatívou [[Rojalista|rojalistov]], ktorí otvorili prístav pre britské a španielske lode.

Keďže sa bál vylodenia nepriateľa, Barras zveril jednému mladému kapitánovi delostrelectva, [[Napoleon Bonaparte|Bonapartemu]], obranu pobrežia ProvenceProvensalska. Neskôr Barras napísal vo svojich memoároch, že Bonaparte sa aktívne a bez váhania sa nazval montagnardom. Barras mu udelil povolenie a ochranu ale prisúdil mu len vedľajšiu úlohu pri dobývaní Toulonu. Vodcom útoku bol generál Dugommier. Potom ako sa usídlil v dobytom meste, bol Bonaparte menovaný brigádnym generálom s príkazom spojiť sa s armádou talianskeho ťaženia. Znovu povolal Bonaparteho 13 vendémiaire roku IV revolúcie, keď rojalistické povstanie ohrozovalo ''Národný konvent''.

Počas toho, ako sa na určitý čas vzdialil z Paríža, bol po návrate prekvapený, keď tam uvidel vyčíňanie Teroru. Odsúdil to. Bol udaný za zosadenie revolučného tribunálu v [[Marseille]]. Rozhorčene bojoval a dosiahol víťazstvo vo svojej kauze v „Konvente“ a v „Klube jakobínov“. Neskôr banoval, že sa stretal s Dantonom a Laingelotom u Robespierra.(Danton bol obvinený z lúpeže počas misie v Belgicku). Danton bol zatknutý v 11. germinali II. roku revolúcie.

Barras bol jedným zo zodpovedných osôb spolu s Tallienom a [[Joseph Fouché|Fouchém]] za Robespierrov pád, ktorý sa udial 9.thermidoru - 27.júla 1794. Ako veliteľ vojenských síl Paríža sa zmocnil osoby [[Maximilián Robespierre|Robespierra]] a ukončil obdobie Teroru.

Bol zvolený do „Direktória“ pri jeho vytvorení 31. októbra 1795. Hral kľúčovú úlohu počas ďalších štyroch rokov zosobňujúc ľavicového thermidoriána. Spolu s Reubellom a La Réveillèrom tvoril mocenský [[triumvirát]]. Aby si poistili moc, títo traja direktori uskutočnili štátny prevrat 18 fructidora v roku V revolúcie (4. september 1797) a proskribovali svojich dvoch kolegov Barthelémyho a Layara Carnota takisto ako veľký počet členov dvoch rád odsúdených za rojalistické názory. Zúčastnil sa tiež štátneho prevratu 22 floréalu roku VI. Nie je isté, či v roku 1799 neuskutočnil vyjednávanie s [[Bourbonovci|Bourbonovcami]] kvôli reštaurácii [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]], ale bol zbavený moci štátnym [[Prevrat 18. brumaira|prevratom 18. brumaira]].