|
=== Štúdiá ===
Základné vzdelanie získal Ľudovít Štúr v [[Uhrovec|Uhrovci]] u svojho otca.<ref name=ES-V /> V roku 1827 odchádza študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný [[Győr]]), kde si jeho usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka všimol najmä profesor [[Leopold Petz]], pôvodom [[Slováci|Slovák]]<ref name=NO />, ktorý bol známy svojím obdivom k antickému [[Umenie|umeniu]] a vzdelanosti. Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Štúra záujem o svet [[Slovania|Slovanstva]]. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceumvzdelancoNajmä pre pokročilý vek profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]], ktorý mu nedovoľoval prednášať v stanovenom rozsahu učivo, založili študenti v roku [[Bratislava1829]] samovzdelávací spolok [[Spoločnosť česko-slovenská|BratislaveSpoločnosť česko-slovenskú]] (1829zakladanie –slovenských 1834),študentských kdespolkov uža študovalspoločností jehobolo staršína bratevanjelických Karollýceách bežné, napr.<ref name=NOSpoločnosť česko-slovenská na viedenskom lýceu vznikla roku 1923, na kežmarskom lýceu roku 1924, />po
Štúdium na bratislavskom lýceu pozostávalo z dvojročného humanitného štúdia a z ďalších dvoch ročníkov, absolvovanie ktorých bolo podmienkou pre získanie ďalšieho vyššieho – univerzitného vzdelania. Na lýceu existovala od roku [[1803]] Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Juraj Palkovič]]. Evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] bolo jedinou vyššou strednou ev. školou v Uhorsku s takouto katedrou. Prednášky sa viedli v biblickej [[Čeština|češtine]], keďže táto bola už tri storočia jazykom slovenských evanjelických vzdelancov.
Najmä pre pokročilý vek profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]], ktorý mu nedovoľoval prednášať v stanovenom rozsahu učivo, založili študenti v roku [[1829]] samovzdelávací spolok [[Spoločnosť česko-slovenská|Spoločnosť česko-slovenskú]] (zakladanie slovenských študentských spolkov a spoločností bolo na evanjelických lýceách bežné, napr. Spoločnosť česko-slovenská na viedenskom lýceu vznikla roku 1923, na kežmarskom lýceu roku 1924, po bratislavskej vznikali Spoločnosti najmä z iniciatívy jej členov aj roku 1932 v Levoči a Prešove, 1938 v Banskej Štiavnici a i.<ref name=KRONIKA>KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1 – od najstarších čias do konca 19. stor., 1998, s. 413.</ref>). Medzi zakladateľov bratislavskej Spoločnosti patrili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Prvým predsedom sa stal [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|profesor J. Palkovič]], výkonnými funkcionármi boli však jej podpredsedovia [[Samo Chalupka]], [[Karol Štúr]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Tomáš Horš]], [[Samuel Samoslav Vanko]] a Ľudovít Štúr.<ref name=KRONIKA /> K hlavným úlohám Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov.
Po príchode do Bratislavy sa Ľudovít stal jedným z jej členov. Zo zápisníc Spoločnosti vyplýva, že bol aktívnym a svedomitým študentom. Jeho húževnatosť priniesla svoje plody aj v celkovom štúdiu na lýceu. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela [[Ján Hollý (spisovateľ)|J. Hollého]], [[Ján Kollár|J. Kollára]], [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], [[František Palacký|F. Palackého]] a iných.
Na jeseň [[1835]] sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti (bývalo zvykom, že post predsedu zastával niektorý z profesorov). V rámci rozvíjania hlbšieho národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Jednou z významných aktivít niektorých členov Spoločnosti bola vychádzka na [[Devín]] [[24. apríl]]a [[1836]]. Akcia bola, vzhľadom na spoločenskú situáciu, pripravovaná v tajnosti. Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, [[August Horislav Škultéty|August Škultéty]] – Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti česko-slovenskej).
V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal Ľudovít Štúr nehonorovaným námestníkom prof. [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na lýceu. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho žiaka lýcea a erudovanosť v [[latinčina|latinskom jazyku]] (bola vyučovacou rečou na lýceu). Okrem [[latinčina|latinčiny]] počas svojho života výborne ovládal [[maďarčina|maďarský]], [[nemčina|nemecký]], [[Francúzština|francúzsky]], [[gréčtina|grécky]] jazyk a slovanské jazyky – predovšetkým [[poľština|poľský]], [[srbochorvátčina|srbo-chorvátsky]], [[ruština|ruský]] a učil sa aj [[hebrejčina|hebrejčinu]] a [[angličtina|angličtinu]]. Štúr na lýceu prednášal českú a poľskú [[gramatika|gramatiku]] a [[dejepis]]. Súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými mužmi slovanského sveta ([[František Palacký|F. Palacký]], [[Josef Jungman|J. Jungmann]], [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]], [[Ján Kollár|J. Kollár]] a iní).
V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa vystupňovala nespokojnosť lyceálnych študentov so školským senátom a učiteľmi. Dôsledkom študentských nepokojov bol zákaz všetkých študentských spoločností a spolkov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Štúr ako zástupca profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] sa preto snažil preniesť časť náplne bývalej Spoločnosti do svojich prednášok v rámci vyučovania.
V roku [[1838]] sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do [[Halle]], ktorú (podobne ako univerzitu v [[Jena|Jene]] a [[Berlín]]e) navštevovali evanjelickí vzdelanci a získavali tu vzdelanie najmä z [[teológia|teológie]], [[filozofia|filozofie]], [[história|histórie]] a [[lingvistika|lingvistiky]]. Štúr sa počas dvojročného štúdia obšírnejšie oboznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Heglovou]] a s [[Johann Gottfried von Herder|Herderovou]] filozofiou, ktorých koncepcia dejín ho sprevádzala v celom jeho filozoficko-historickom svetonázore. Dejiny chápal v ich zákonitostiach, ako sled dejov, nasledujúcich duchovný princíp. Po absolvovaní univerzitného štúdia sa v roku [[1840]] cestou do Uhorska stretol v [[Praha|Prahe]] a v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] s mnohými českými národovcami. V Čechách navštívil aj [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], ktorý ho upozornil na zostrenú politickú situáciu, ktorá v krajine panovala.
=== Prvé pôsobisko ===
|
