Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

Úprava článku
d (r2.7.1) (robot Pridal: zh-min-nan:Giotto)
(Úprava článku)
Meno = Giotto di Bondone |
Portrét = Giotto portrait.jpg |
Popis = Giottov portrét od neznámeho maliara florentskej školy, 14. stor., tempera na dreve, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]] |
Dátum narodenia = okolo [[1267]] |
Miesto narodenia = [[Vicchio|Colle di Vespignano]], [[TalianskoFlorentská republika]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = [[8. január]] [[1337]] |
Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[TalianskoFlorentská republika]] |
}}
'''Giotto di Bondone''' (pôv. meno '''Angiole di Bondone''') (* okolo [[1267]], [[Vicchio|Colle di Vespignano]] - † [[8. január]] [[1337]], [[Florencia]]) bol [[Taliansko|taliansky]] maliar a architekt, tvoriaci v období nástupu ranej [[Renesancia|renesancie]].
 
Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov.
 
Pochádzal z rodiny vidieckeho kováča. Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak sa pravdepodobne medzi rokmi 1275 - 1280 sa v záujme jeho zdokonaľovania dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne uznávaného majstra [[Cimabue]]ho.
 
== Práce v Assisi ==
 
Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
Už v ranom veku sa uňho prejavil umelecký talent a tak pravdepodobne medzi rokmi 1275 - 1280 sa v záujme jeho zdokonaľovania dostal do [[Florencia|Florencie]], kde nastúpil do umeleckej dielne majstra [[Cimabue]]ho.
 
[[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]]), s umelcovou signatúrou).
 
V roku 1298 sa na pozvanie kardinála [[Giacomo Gaetani Stefaneschi|Giacoma Gaetana Stefaneschiho]] dostal do [[Rím]]a. Giottov pobyt v Ríme dokladajú pramene iba skúpo.
Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
 
Pri príležitosti tzv. [[Jubilejný rok|jubilejného roku]] 1300 pre pápeža [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] vytvoril pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej baziliky]] freskovú maľbu nazvanú ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300''. Až na základe neskorších výskumov sa zistilo, že výjav pravdepodobne zobrazuje ''Uvedenie Bonifáca VIII. na pápežský stolec v Lateráne''.
[[Súbor:Giotto - Legend of St Francis - -19- - Stigmatization of St Francis.jpg|left|180px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]]] Prvým dôkazom Giottovho svojského umeleckého štýlu je oltárny obraz ''Stigmatizácia svätého Františka'' z roku 1297 (dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]], s umelcovou signatúrou).
 
VNajslávnejším rokuvýtvorom 1298z sadoby naGiottovho pozvaniepobytu kardinálav [[JacopoRíme Caetanije Stefaneschi|Jacopanepochybne Stefaneschiho]]mozaikový dostalobraz do''Navicella'', [[Rím]]a.zobrazujúci Giottovloďku pobyts vKristovými Ríme dokladajú pramene iba skúpo. Na kardinálovo poverenie vytvorilučeníkmi, nad predsieňou konštantínovskej [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]]. mozaikovýToto obrazdielo ''Navicella'',- ktorýdnes bol všakumiestnené v 16.portiku storočísúčasnej pribaziliky zborení- starokresťanskejbolo bazilikyniekoľkokrát premiestnené a výrazne zničenýreštaurované.
 
Pre benediktínsku loggiu [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej baziliky]] vytvoril fresku ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300''. Krátko po uvedenom roku zmenil pôsobisko: v rokoch 1301 - 1302 pôsobil vo [[Florencia|Florencii]]. V priebehu rokov pracoval 1302 - 1303 pre františkánsky chrám [[Tempio Malatestiano]] v [[Rimini]]; z tunajšieho diela sa však do dnešných čias zachoval iba temperou maľovaný ''Krucifix''.
 
== Práce v Padove ==
 
V roku 1302 alebo 1303 Giotto odišiel do [[Padova|Padovy]], kde na pozvanie františkánov v kostole a kláštore [[Kostol San Antonio (Padova)|San Antonio]] pracoval na freskách, ktoré sa však nezachovali. Súčasťou Giottovho pobytu v Padove boli jeho práce na výzdobe miestnej [[Capella dell'Arena|kaplnky Scrovegniovcov]]. Interiérová výmaľba kaplnky, vytvorená v rokoch 1303 - 1305, okrem oltárnej časti, patrí k jeho najznámejším a dodnes zachovalým dielam.
 
Giottov pobyt v jednom z najvýznamnejších miest [[Benátsko|Benátska]] je všeobecne známy vďaka freskovej výzdobe súkromnej kaplnky bohatého bankára Enrica Scrovegniho, ktorá znamenala zásadný obrat vo vývoji umelcovej tvorby. Interiérová výmaľba [[Cappella degli Scrovegni|kaplnky Scrovegniovcov]], vytvorená v rokoch 1303 - 1305, okrem oltárnej časti, patrí k jeho najznámejším a dodnes zachovalým dielam.
 
'''''Fresky v kaplnke Scrovegniovcov v Padove'''''
</gallery>
 
Giottov návrh výzdoby korešpondoval s obrazovými cyklami, ktoré v tom čase zdobili mnohé kostoly. Steny kaplnky, podľa niektorých bádateľov postavenej podľa plánov samotného Giotta v rokoch 1303 - 1305, pokrýva tridsaťosem fresiek, ktorých hlavným námetom je život [[Panna Mária|Panny Márie]] a [[Ježiš Kristus|Krista]]. Dve najdlhšie steny sú horizontálne rozdelené na štyri pásy. Spodný pás okrem imitácie mramoru obsahuje vo výklenkoch alegorické spodobnenia ľudských cností a nerestí, ktoré sa tematicky viažu k ''Poslednému súdu'' zaberajúcemu celú západnú stenu. V troch pásoch nad nimi podáva Giotto výjavy zo života Ježiša, jeho matky a rodičov Panny Márie: ''Vyhnania Joachima z chrámu'', ''Zázrak na Turíce'', ''Božie zoslanie archanjela Gabriela'', ''Zvestovanie Márii'', ''Oplakávanie Krista'', ''Narodenie Márie'', ''Máriin svadobný sprievod'', ''Vraždenie neviniatok v Betleheme'' a iné. Z pôvodnej výzdoby kaplnky sa v zbierkach miestneho múzea nachádza Giottov maľovaný kríž zvrátane rokumonumentálnej 1317.
fresky ''Posledný súd'' na vnútornej strane západného priečelia. Dve najdlhšie steny sú horizontálne rozdelené na štyri pásy. Spodný pás okrem imitácie mramoru obsahuje vo výklenkoch štrnásť alegorických postáv ako spodobnenia ľudských cností a nerestí, ktoré sa tematicky viažu k ''Poslednému súdu''. V troch pásoch nad nimi podáva Giotto výjavy zo života Ježiša, jeho matky a rodičov Panny Márie: ''Vyhnania Joachima z chrámu'', ''Zázrak na Turíce'', ''Božie zoslanie archanjela Gabriela'', ''Zvestovanie Márii'', ''Oplakávanie Krista'', ''Narodenie Márie'', ''Máriin svadobný sprievod'', ''Svätej Anne sa zjavuje anjel'', ''Uvedenie Krista do chrámu'', ''Vyhnanie kupcov z chrámu'', ''Vraždenie neviniatok v Betleheme'' a iné. Z pôvodnej výzdoby kaplnky sa v zbierkach miestneho [[Museo civico (Padova)|múzea]] nachádza Giottov maľovaný kríž z rokov 1303 - 1305.
 
== PobytFlorencia vo(1305 Florencii- 1320) ==
 
[[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[CapellaCappella dell'Arenadegli Scrovegni]], [[Padova]]]]Po dokončení prác v Padove sa vrátil do Florencie. Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, s ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomínaspomínajú jeho synsynovia FranciscoFrancesco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]], a Donato, ktorý sa podľa otcovho vzoru stal maliarom (ako otcov pomocník sa pravdepodobne podieľal na výzdobe Scrovegniovskej kaplnky v Padove).
 
Z tohto obdobia je nepochybne najvýznamnejším Giottovým dielom dosková maľba ''Madona Ognissanti'' z kostola [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]].
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
 
Bezprostredne po dokončení výmaľby Scrovegniovskej kaplnky vyhotovil obraz nad hlavným oltárom františkánskeho chrámu [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]], ''Madonu Ognissanti'', ktorý je jedným z Giottových najvýznamnejších diel. K Florencii sa viaže Giottovo autorstvo päťdielneho polyptychu pre hlavný oltár florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]] z rokov 1310 - 1315.
Giottovi sa pripisuje výmaľba kaplnky sv. Magdalény a sv. Mikuláša v dolnom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, je postava svätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] na výjave ''Noli me tangere''.
 
Počas svojho florentského pôsobenia pracoval aj na iných miestach: v roku 1309 sa opäť objavil v Assisi, okde rokvytvoril natonádhernú freskovú bolvýzdobu späťkaplniek vsv. Ríme,Magdalény kdea presv. Mikuláša v dolnom chráme starýbaziliky [[Bazilika svätého PetraFrantiška|chrámSan sv.Francesco]] Petrav [[Assisi]]. Podľa mienky znalcov najkrajším dielom, ktoré tu vytvoril, jednoje zopostava svojichsvätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] najslávnejšíchna dielvýjave ''StroskotanieNoli Petrovejme loďkytangere''.
 
[[Súbor:Campanile Duomo Firenze.JPG|right|180px|thumb|[[Kampanila (Florencia)|Zvonica]] florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]]. Projekt k stavbe je Giottovým dielom]]V dvadsiatych rokoch 14. storočia sa podieľal na výmaľbe kaplniek aj s oltárnymi obrazmi v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]]. Do dnešných dní sa zachovali iba nástenné obrazy z dvoch kaplniek; oltárne obrazy sa roztratili.
 
== Rím, Neapol, Miláno ==
Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol]]e v službách kráľa [[Róbert (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ všetky práce, ktoré vznikli v tomto čase sa stratili, podobne ako neskoršie diela, ktoré vznikli počas jeho [[Miláno|milánskeho]] pôsobenia v rokoch 1335 - 1336 pre vojvodu Azzone Viscontina.
 
Začiatkom dvadsiatych rokov 14. storočia sa opäť sťahoval do Ríma. Najvýznamnejším dielom spätým s touto fázou Giottovej umeleckej dráhy je nepochybne tzv. ''Stefaneschiho oltár'', uchovávaný v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]].
12. apríla 1334 Giotta vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu. 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], kampanily, ktorú Giotto projektoval. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta Ponte alla Carraia nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
 
Medzi rokmi 1329 - 1333 máme svedectvá o jeho pôsobení v [[Neapol]]e v službách kráľa [[Róbert z Anjou (Neapol)|Róberta z Anjou]]. Žiaľ všetky práce, ktoré vznikli v tomto čase sa stratili, podobne ako neskoršie diela, ktoré vznikli počas jeho [[Miláno|milánskeho]] pôsobenia v rokoch 1335 - 1336 pre vojvodu Azzone Viscontina.
Giotta pochovali pri hlavnom vchode na južnej stene florentského dómu.
 
== Florencia (1334 - 1337) ==
 
Začiatkom roku 1334 sa začalo záverečné obdobie Giottovho umeleckého pôsobenia i života. 12. apríla 1334 Giottaho vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu (''magistrem et gubernatorem''). 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], kampanilyktorá je do dnešných dní všeobecne známa ako „Giottova kampanila“. Má sa za to, ktorúže stavbu navrhom sám umelec. Podľa všetkého Giotto projektovalriadil práce na stavbe do času, kým boli dokončené základy. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta Ponte alla Carraia nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
 
Giotta pochovali pri hlavnom vchode na južnej stene florentského [[Katedrála Santa Maria del Fiore|dómu]]. Umelcovu podobizeň na náhrobku vytvoril architekt a sochár [[Benedetto da Maiano]] epitaf pochádza od [[Poliziano|Angela Ambroginiho]].
 
== Významné diela ==
=== Stigmatizácia svätého Františka ===
 
[[Súbor:Giotto di Bondone 002.jpg|left|170px200px|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1297, tempera na dreve, 314 x {{cm|162|m}}, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]]
[[Súbor:GiottoMadonna.jpg|left|170px200px|thumb|''Madona Ognissanti'', 1306 - 1308, tempera na dreve, 325 x {{cm|204|m}}, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]
[[Súbor:Polittico stefaneschi, retro.jpg|left|170px200px|thumb|''Stefaneschiho oltár'', 1315 - 1320, tempera na dreve, 89 x {{cm|178|m}}, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]], zadný panel]]Výjav zobrazujúci [[Ježiš Kristus|Kristove]] rany na tele svätcov, býval častým námetom výtvarných prác.
 
I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval.
Tabuľový obraz v spodnej časti dopĺňa trojdielna predela, znázorňujúca hlavné atribúty františkánskej rehole v cirkvi - poslanie rádu, poslušnosť voči pápežovi a lásku k blížnemu.
 
Obraz sa pôvodne nachádzal v kaplnke rodiny Baroncelliovcov vo florentskej bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]].
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec.
 
So zobrazením rovnakej témy sa u Giotta môžeme stretnúť ešte v dvoch prípadoch. V rokoch 1292 - 1297 zachytil stigmatizáciu sv. Františka na freske v hornom chráme [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|San Francesco]] v [[Assisi]]. Scéna je tu v pravom dolnom rohu doplnená postavou sediaceho a čítajúceho františkána. Z roku 1325 pochádza rovnaké spracovanie na nástennej maľbe v bazilike [[Bazilika Santa Croce|Santa Croce]] vo [[Florencia|Florencii]]. Touto verziou, zo všetkých najmonumentálnejšou, sa Giotto predstavuje ako vyzretý umelec.
 
Tabuľová maľba bola pôvodne súčasťou oltára františkánskeho kostola [[Kostol San Francesco (Pisa)|San Francesco de' Ferri]] v [[Pisa|Pise]]. Počas napoleonskej okupácie Talianska ju dal [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] odviezť do [[Paríž]]a, kde je dnes v [[Musée du Louvre|Louvri]] vystavená. O vierohodnosti autorstva diela svedčí signovanie na ráme samotným Giottom: OPVS JOCTI FLORENTINI.
Obraz je považovaný za Giottovo najvierohodnejšie dielo. Zachytáva všeobecne známu tému Tróniacej Madony s anjelmi, obklopenej svätými.
 
Autorovo podanie je však nové. Giottova ''Madona Ognissanti'' (''Madona Všetkých svätých''), sediac na ozdobenom bielom mramorovom tróne pod baldachýnom, pôsobí dôstojne a vznešene. Uprene hľadí na diváka. Nové je i kompozičné členenie, kedy postava sediacej Madony s trónom zaberá takmer celý obraz. Priestorovosť a hĺbku podčiarkuje architektúra dvojstupňového oltára a dvojica v popredí kľačiacich anjelov, podávajúcich Madone kvety. Duchovný obsah diela zvýrazňuje dvojica anjelov najbližšie k sediacej Panne Márii. Anjel vľavo nesie prepychovú korunu - atribút všeobecne spájaný s Bohorodičkou ako kráľovnou nebies, zatiaľčo anjel vpravo, v zjavnej narážke na Kristovo utrpenie, prináša Ježiškovi schránku s hostiou.
 
Obraz bol pôvodne umiestnený nad hlavným oltárom vo florentskom chráme [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]] a od roku 1919 je uchovávaná v galérii [[Galleria degli Uffizi|Uffizi]].
 
=== Stefaneschiho oltár ===
 
Názov práce je odvodený od mena kanonika [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]] a neskoršieho kardinála [[JacopoGiacomo CaetaniGaetani Stefaneschi|JacopaGiacoma CaetanihoGaetana Stefaneschiho]], ktorý dal vyhotoviť obraz priamo pre hlavný oltár starej baziliky sv.svätého Petra. Kardinál ako jeden z najvplyvnejších príslušníkov pápežskej kúrie bol súčasne veľmi kultivovaným literátom. Ako veľký milovník umenia udržiaval intenzívne kontakty s poprednými súdobými umelcami.
 
Ide o nesmierne cenené dielo, obojstranne maľovaný polyptych, ktoré je ako Giottov výtvor doložené v kardinálovom nekrológu.
Tri časti oltárneho obrazu zobrazujú scény zo života [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Apoštol Pavol|sv. Pavla]]. Prostredná časť triptychu predstavuje žehnajúceho Krista sediaceho na zdobenom gotickom tróne pred zlatým pozadím. Obklopený je po oboch stranách zborom anjelov. K nim sa pripája i vľavo kľačiaci donátor.
 
Predná doska má v strednej časti vyobrazenie ''Svätý Peter na stolci s dvoma anjelmi, svätým Jurajom, kardinálom Stefaneschim a dvoma biskupmi''. Na ľavej doske sú vyobrazení [[Jakub starší|svätý Jakub]] a [[Apoštol Pavol|svätý Pavol]], na pravej [[Ján (apoštol)|svätý Ján Evanjelista]] a [[Ondrej (apoštol)|svätý Ondrej]]. Na jedinej časti predely sú zobrazení [[Svätý Štefan Prvomučeník|svätý Štefan]], [[svätý Lukáš]] a [[Jakub mladší|svätý Jakub menší]].
Bočné krídla obsahujú výjavy zachytávajúce mučeníctvo sv. Petra (ľavé krídlo) a sv. Pavla (pravé krídlo).
 
Na zadnej stene je uprostred zobrazený ''Žehnajúci Kristus so sedemnástimi anjelmi a kardinálom Stefaneschim''. Bočné krídla obsahujú výjavy zachytávajúce mučeníctvo sv. Petra (ľavé krídlo) a sv. Pavla (pravé krídlo). V prostrednej časti predely je ''Tróniaca Madona s Dieťaťom, dvoma anjelmi, svätým Petrom a svätým Jakubom'', na každom z bočných panelov sú po piatich zachytení apoštoli.
Pôvodne bolo Giottovo autorstvo tohto diela sporné. V rokoch 1966 - 1971 však bolo podrobené reštaurovaniu a pri odstránení neskorších premalieb sa autorstvo potvrdilo.
 
== Zhodnotenie diela ==
Podľa mienky odborníkov je Giotto prvou tvorivou osobnosťou európskeho maliarstva. Vstúpil do dejín nielen ako umelec, ale i ako osobnosť.
 
Výstižnú charakteristiku Giottovho diela podal renesančný maliar [[Giorgio Vasari]], známy svojimi životopismi florentských umelcov: ''„...tieto nástenné maľby krásou postáv, ich usporiadaním, vyváženosťou, živosťou a ľahkosťou získali veľkú slávu Giottovi, ktorý svoje umelecké schopnosti dostal od prírody, ale usilovným učením si ich zdokonaľoval a v každom diele podával o nich presvedčivý dôkaz.“<ref name="Giotto">{{Knižná referencia|autor=M. Prokopp|názov=''Giotto''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Tatran|rok=1989|strana=zadná strana obálky}}</ref>
 
Význam Giottovho diela ale aj života ocenil iný velikán talianskej renesancie, básnik [[Dante Alighieri]], ktorý ho zvečnil v XI. speve ''Očistca'' svojej ''[[Božská komédia|Božskej komédie]]'' (''La Divina commedia''):
{{Citát|Že pole ovládol v maľbe Cimabue, dnes však Giotta slávi doba, a ohlas onoho sa zatemňuje.|}}
 
 
=== Výber z diela ===
 
<gallery>
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -15- - Sermon to the Birds.jpg|''Svätý František káže vtákom'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -10- - Exorcism of the Demons at Arezzo.jpg|''Vyhnanie diablov z Arezza'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto di Bondone 086.jpg|''Madona s Dieťaťom'', okolo 1320, tempera na dreve, [[Národná galéria umenia (Washington)|Národná galéria umenia]], [[Washington]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -43- - Justice.jpg|''Alegória Spravodlivosti'', 1303 - 1305, freska, [[CapellaCappella dell'Arenadegli Scrovegni]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -05- - Joachim's Dream.jpg|''Joachimov sen'', 1303 - 1305, freska, [[CapellaCappella dell'Arenadegli Scrovegni]], [[Padova]]
Obrázok:Giotto - Scrovegni - -39- - Pentecost.jpg|''Turíce'', 1290 - 1295, freska, [[Bazilika svätého Františka (Assisi)|Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]
Obrázok:Giotto di Bondone 082.jpg|''Svätý Štefan, diakon a mučeník'', okolo 1390, tempera na dreve, [[Museo Horne]], [[Florencia]]
Obrázok:The-crucifix-192джотто.jpg|''Kristus na kríži'', okolo 1290, tempera na dreve, [[Bazilika Santa Maria Novella]], [[Florencia]]
* M. Prokopp, ''Giotto'', Tatran, Bratislava, 1989
* M. Levey, ''Stručné dejiny maliarstva'', Tatran, Bratislava, 1972
* A. Tartuferi, ''Giotto - život umelca'', Giunti Editore S.p.A., Firenze - Milano, ISBN 978-80-242-2715-3
 
{{DEFAULTSORT:Bondone, Giotto di}}
[[uk:Джотто]]
[[vi:Giotto di Bondone]]
[[zh:喬托··邦多納]]
[[zh-min-nan:Giotto]]
2 343

úprav