V roku 1794 v decembri bol menovaný do výboru pre verejnú bezpečnosť, potom predsedom Konventu v thermidori-februári 1795. Bol poverený obranou Konventu proti povstalcom. Jeho úloha pri potlačení povstania bola hlavná. 13 vendémiaire IV. roku revolúcie (5. október 1795) za pomoci generála Bonaparteho potlačil vzburu streľbou.
Bol zvolený do „Direktória“„[[Direktoriát|Direktória]]“ pri jeho vytvorení 31. októbra 1795. Hral kľúčovú úlohu počas ďalších štyroch rokov zosobňujúc ľavicového thermidoriána. Spolu s Reubellom a La Réveillèrom tvoril mocenský [[triumvirát]]. Aby si poistili moc, títo traja direktori uskutočnili štátny prevrat 18 fructidora v roku V revolúcie (4. september 1797) a proskribovali svojich dvoch kolegov Barthelémyho a Layara Carnota takisto ako veľký počet členov dvoch rád odsúdených za rojalistické názory. Zúčastnil sa tiež štátneho prevratu 22 floréalu roku VI. Nie je isté, či v roku 1799 neuskutočnil vyjednávanie s [[Bourbonovci|Bourbonovcami]] kvôli reštaurácii [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]], ale bol zbavený moci štátnym [[Prevrat 18. brumaira|prevratom 18. brumaira]].
