Paul Barras: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Politická kariéra: wikilinky |
wikilinky |
||
Riadok 3:
==Vojenská kariéra==
Narodil sa v rodine nižšej šľachty v [[Provensalsko|Provensalsku]]. Vstúpil do armády vo veku 16 rokov v roku [[1771]]. Slúžil v kolóniách ([[Isle de France]]) a zúčastnil sa na vojenských akciách v [[India|Indii]]. Bojoval v Indii pri obrane [[Pondichéry]]. Prevzal velenie francúzskej kráľovskej eskadróny v máji 1781 v [[Boston]]e, aby bránil americké pobrežie nahradiac tak rytiera Destouches. V roku 1783 ukončil svoju kariéru v armáde podajúc demisiu po spore s maršalom de Castries, ministrom námorníctva. Odišiel do výslužby v hodnosti
==Politická kariéra==
Od roku [[1783]] do [[1789]]
Náhodou sa zúčastnil dobýjania [[Bastila|Bastilly]] [[14. júl]]a [[1789]]. Dovtedy Barras nemal ukotvené politické názory. Stretol Mirabeaua u Sophie Arnould. Možno že toto stretnutie, ktoré ho uviedlo medzi [[Slobodomurári|slobodomurárov]] a neskôr [[Jakobíni|jakobínov]], ho naviedlo na politickú dráhu v úlohe republikána. Bol zvolený za poslanca regiónu Var ako jeden z 554 poslancov národného zhromaždenia. Nebol voleným poslancom ale členom súdneho dvora [[Orléans|Orléansu.]] Keďže tu bol bez podpory, vrátil sa do Paríža, kde bol menovaný komisárom pre vojenské ťaženie v Taliansku.
Ako volený poslanec za Var v Národnom konvente v roku 1792 sídlil spolu s frakciou montagnardov a hlasoval za popravu kráľa. Po jeho smrti, Národný konvent atakovaný zo všetkých strán, menoval poslancov pre provincie a armádu. Zúčastnil sa na misii v Alpách, potom znova talianskeho ťaženia. Čeliac povstaniu v Toulone, potom v Marseille, odvážne prevzal iniciatívu. Nahnevaný zradou generála Bruneta, nechal ho zatknúť v strede jeho armády. Za toto dostal vyznamenanie za znovudobytie [[Toulon]]u, ktorý povstal pod iniciatívou [[Rojalista|rojalistov]], ktorí otvorili [[prístav]] pre britské a španielske [[Loď|lode]].
Keďže sa bál vylodenia nepriateľa, Barras zveril jednému mladému kapitánovi delostrelectva, [[Napoleon Bonaparte|Bonapartemu]], obranu pobrežia Provensalska. Neskôr Barras napísal vo svojich memoároch, že Bonaparte sa aktívne a bez váhania nazval montagnardom. Barras mu udelil povolenie a ochranu ale prisúdil mu len vedľajšiu úlohu pri dobývaní Toulonu. Vodcom útoku bol generál Dugommier. Potom ako sa usídlil v dobytom meste, bol Bonaparte menovaný brigádnym generálom s príkazom spojiť sa s armádou talianskeho ťaženia. Znovu povolal Bonaparteho 13 vendémiaire roku IV revolúcie, keď rojalistické povstanie ohrozovalo ''Národný konvent''.
| |||