Verzia z 18:15, 14. júl 2011 upraviť CocuBot (diskusia \| príspevky) Boti 4 163 editací d r2.6.1) (robot Pridal: no:Akkresjon ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:07, 11. október 2011 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací úpravy a štylistika, doplnenie zdrojov Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Akrécia''' alebo '''narastanie''' je [[gravitácia\|gravitačný]] proces, ktorým sa formujú telesá ako [[planéta\|planéty]] a [[hviezda\|hviezdy]] z [[prach]]u a [[plyn]]u. == Fyzikálna podstata == Je to padanie látky na hviezdu, galaxiu alebo iný objekt z okolitého prostredia vplyvom gravitačných síl, napríklad v začiatočných fázach [[vývoj hviezd\|vývoja hviezd]]. Pri väčšine hviezd nastáva skôr opačný proces [[strata hmoty hviezd\|straty hmoty hviezd]]. Akrécia má veľký význam v tesných dvojhviezdach, keď sa prenáša hmota z jednej zložky na druhú. Ak je jednou zo zložiek biely trpaslík, nastáva akrécia plynu na jeho povrch. Vodík, ktorý v plyne prevláda, sa pri akrécii zahrieva, až dosiahne teplotu, pri ktorej sa zapália termonukleárne reakcie; nastáva výbuch [[nova\|novy]]. Akrécia plynu na [[neutrónová hviezda\|neutrónovú hviezdu]] (pulzar) alebo [[čierna diera\|čiernu dieru]] vysvetľuje podstatu ich rtg žiarenia. Pri mladých [[pulzar]]och akrécia nie je možná, pretože tieto pulzary sú zdrojom častíc vysokých energií; únik častíc z pulzara sa však postupne zmenšuje a po 10<sup>6</sup>-10<sup>7</sup> r je už akrécia na pulzary možná. Padajúca látka utvára okolo kompaktnej hviezdy akréčny disk. Príkladom akrécie na neutrónovú hviezdu sú rtg zdroje Her X-1 a Cen X-3. V prípade Cyg X-1 nastáva akrécia na čiernu dieru; zdrojom rtg žiarenia je akréčny disk ([[röntgenová dvojhviezda]]). Akrécia je postupné padanie látky na hviezdu, galaxiu alebo iný objekt z okolitého prostredia vplyvom gravitačných síl, napríklad v začiatočných fázach [[vývoj hviezd\|vývoja hviezd]]. V súčasnosti pri väčšine hviezd sledujeme skôr opačný proces, teda [[strata hmoty hviezd\|stratu hmoty hviezd]]. Akrécia má veľký význam v tesných dvojhviezdach, keď sa prenáša hmota z jednej hviezdy na druhú. Ak je jednou zo zložiek [[biely trpaslík]], nastáva akrécia plynu na jeho povrch. [[Vodík]], ktorý v plyne prevláda, sa pri akrécii postupne zohrieva až na teplotu, pri ktorej sa spustí [[termonukleárna reakcia]]; nastáva výbuch [[nova\|novy]]. ~~{{Encyklopédia astronómie}}~~ Akrécia plynu na [[neutrónová hviezda\|neutrónovú hviezdu]] (pulzar) alebo [[čierna diera\|čiernu dieru]] vysvetľuje podstatu ich [[rtg žiarenie\|rtg žiarenia]]. Pri mladých [[pulzar]]och akrécia nie je možná, pretože sú zdrojom vysokoenergetických častíc; únik častíc z pulzara sa však postupne zmenšuje a po 10<sup>6</sup>-10<sup>7</sup> r je už akrécia na pulzary možná. Padajúca látka utvára okolo kompaktnej hviezdy akréčny disk. Príkladom akrécie na neutrónovú hviezdu sú rtg zdroje Her X-1 a Cen X-3. V prípade Cyg X-1 nastáva akrécia na [[čierna diera\|čiernu dieru]]; zdrojom rtg žiarenia je akréčny disk ([[röntgenová dvojhviezda]]). == Zdroje == * {{Citácia knihy \| priezvisko = Hajduk \| meno = Anton \| priezvisko2 = Štohl \| meno2 = Ján a kol. \| odkaz na autora = \| titul = [[Encyklopédia astronómie]] \| vydavateľ = Osveta \| miesto = Bratislava \| rok = 1987 \| isbn = 65-045-87 EAS \| kapitola = \| strany = \| jazyk = slovensky }} *{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Bildsten \| meno = L a kol. \| odkaz na autora = \| titul = Observations of Accreting Pulsars \| url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1997ApJS..113..367B \| dátum vydania = 1997 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = Astrophysical Journal Supplement Series 113 \| miesto = \| jazyk = anglicky }} == Pozri aj ==

Akrécia (astronómia): Rozdiel medzi revíziami