Rovinka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Upravena web adresa
zastávka Rovinka
Riadok 29:
'''Rovinka''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Senec|Senec]].
 
Obec Rovinka leží 3 km juhovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a 10 km od [[Šamorín]]a na úrodnej vnútrokarpatskej [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]], ktorá je súčasťou [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s [[Komárno]]m. Železničná stanicazastávka s názvom Rovinka je vzdialená od centra obce asi 2 km je zanedbaná a uvažuje sa o jej zrušení. Do roku [[1996]] bola obec súčasťou [[okres Bratislava-vidiek|okresu Bratislava-vidiek]]. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do [[okres Senec|okresu Senec]] a do [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]]. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou [[Slovensko|Slovenska]]. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné [[zrážky]] za posledné desaťročie boli 350 až 500 mm. Letné teploty sú do 35 ºC.
 
[[Nadmorská výška]] územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý [[chotár]] a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]]. Do územia obce zasahuje [[Chránená krajinná oblasť]] [[Dunajské Luhy]]. V [[kataster|katastri]] obce sa nachádza [[prírodná rezervácia]] [[Topoľové hony]], ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a [[Spoločenstvo (ekológia)|rastlinné spoločentsvá]] s [[klokoč perovitý|klokočom perovitým]]. V obci sa nachádza chránený strom - Novolipnický platan ([[platan javorolistý]]) ktorého vek sa odhaduje cez dvesto rokov. V katastri obce sa nachádzajú štrkové jazerá - malé a veľké. Popri veľkom jazere vyrástli aj dve záhradkárske osady, ktorých majitelia, ale aj viacerí občania a návštevníci, využívajú vody jazera na kúpanie a [[člnkovanie]]. Popri obci vedie aj „stará“ protipovodňová „Hornožitnoostrovná [[hrádza]]“ patriaca Povodiu [[Dunaj]]a. Po druhej svetovej vojne pôvodných obyvateľov Nemcov a Maďarov odsunuli a obec bola „kolonizovaná“ [[Kysuce|Kysučanmi]]. Momentálne v nej žije 2000 obyvateľov.