Alfred Redl: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>

 

Po skončení vojenskej školy pracoval Alfred Redl do roku [[1895]] v ''Eisenbahnbureau'' ({{slk|Železničná kancelária}}) podliehajúcej vojnovému ministerstvu c. a k., na pracovisku ktoré sa venovalo hlavne plánovaniu transportov a presunu. K tejto práci patrilo takisto skúmanie železničných tratí možného nepriateľa. Hlavne v Rusku, kde v tom čase podliehali mapy tajnosti a trasy mnohých železničných tratí sa dali určiť len priamym osobným scestovaním. Po tomto krátkom pracovnom nasadení neskôr viac rokov pracoval v štáboch podzemných vojsk najprv v [[Budapešť|Budapešti]] a následne – už ako [[kapitán]] – v meste svôjho pôvodu, [[Ľvov]]e. V roku [[1899]] bol na príkaz šéfa generálneho štábu [[Friedrich von Beck-Rzikowsky|Friedricha von Beck-Rzikowského]] poslaný na jazykový kurz do Ruska. V meste [[Kasan]] získal vedomosti, ktoré podmienili jeho pracovné využitie (od roku [[1900]]) v „ruskej skupine“ v Evidenzbureau vo [[Viedeň|Viedni]]. Evidenzbuero sústreďovala armádne relevantné hlásenia z rôznych zdrojov, ktoré boli denne predkladané šéfovi generálneho štábu a jeden krát týždenne (do roku [[1913]] rukopisne) vtedajšiemu cisárovi [[František Jozef I.|Františkovi Jozefovi I.]]. Pracovalo na tom 20 dôstojníkov, čo predstavovalo len zlomok personálu v porovnaní s nemeckým či ruským generálnym štábom. Deficit personálu a finančných prostriedkov bol podmienený hlavne skutočnosťou, že Evidenzbureau podliehalo ministerstvu zahraničných vecí, na ktorého financovaní sa podieľalo Uhorsko, ktoré spoločným inštitúciám poskytovalo finančné prostriedky v minimálnej výške. Alfred Redl sa rýchlo vyšvihol. Po niekoľkých mesiacoch ho zaradili do výzvedného oddelenia, ktoré pracovalo na informačno-spravodajskom monitorovaní všetkých zahraničných štátov. V roku [[1905]] ho povýšili do hodnosti [[major]] a v roku [[1907]] sa stal vedúcim výzvedného oddelenia. Následne po niekoľkých mesiacoch sa stal zástupcom šéfa Evidenzbuereau, čím sa stal jedným z najbližších dôverníkov šéfa generálneho štábu. Po povýšení do hodnosti [[plukovník]]a v máji [[1912]] bol [[18. október|18. októbra]] toho istého roku prevelený do [[Praha|Prahy]], na pozíciu šéfa Generálneho štábu VIII. armádneho zboru. VIII. armádny zbor v Prahe komandoval bývalý šéf Evidenzbureau [[generál]] [[Arthur Giesl von Gieslingen]]a.

 

== Špión ==

=== Naverbovanie ruskou Ochrankou ===

Okolo prelomu storočí [[Ruská ríša]] postavila vojenskú špionáž na nové základy. Zahraničná špionáž podliehala ruskej štátnej polícii [[Ochranka (Rusko)|Ochranka]], ktorá prevádzkovala kancelárie v [[Moskva|Moskve]], [[Petrohrad]]e a vtedajšej ruskej [[Varšava|Varšave]]. Ochrana úzko pracovala s „Oddelením pre výzvednú činnosť“ cárskeho generálneho štábu. Rakúsko podliehalo oddeleniu Ochrany vo Varšave, v ktorom pracovalo 50 osôb a 150 rezervistov. Šéfom výzvednej služby bol plukovník Nikolaj Stepanovič Batjuschin, ktorý v roku [[1901]] do Viedne poslal perfektne nemecky hovoriaceho „dovolenkára“ z [[Pobaltské štáty|Pobaltia]] menom Pratt, s úlohou naverbovať podľa možnosti čo najvyššie postaveného konfidenta z viedenského Evidenzbuereau. Pri skúmaní súkromného života týchto dôstojníkov s cieľom nájsť slabé miesta, našiel v roku [[1903]] kapitána Redla, ktorý v tom čase udržoval [[homosexualita|homosexuálny]] kontakt s [[poručík]]om Meterlingom z [[Dragúnsky regimet číslo 3|Dargúnskeho regimentu č. 3]]. Pratt napísal Redlovi nasledovný list:

Zobrazenie A. Redla ako zodpovedného za zničujúce porážky rakúsko-uhorskej armády v prvej fáze vojny s Ruskom, je v knihe autora popísané ako dosť neurčité a v podstate nedokázané.

 

 

*[[1925]]: ''Oberst Redl'', Nemecko, réžia [[Hans Otto Löwenstein]], obsadenie [[Robert Valberg]]

*[[1931]]: ''Der Fall des Generalstabs - Oberst Redl''<ref>[http://www.csfd.cz/film/180-afera-plukovnika-redla-nemecka-verze/ Česko-slovenská filmová databáza – Aféra plukovníka Redla (nemecká verzia)], prístup 16. február 2011</ref>, (D/ČSSR) réžia Karel Anton, obsadenie [[Theodor Loos]], [[Lil Dagover]], [[Otto Hartmann]]