Filippo Brunelleschi: Rozdiel medzi revíziami

'''Filippo Brunelleschi''', vl. menom '''Pippo (Filippo) di Ser Brunellesco''' (* [[1377]], [[Florencia]] -  – † [[14. máj]] [[1446]], [[Florencia]]) bol významný [[Taliansko|taliansky]] sochár a architekt, považovaný za priekopníka nového, [[Renesancia (umelecký sloh)|renesančného]] architektonického štýlu. Spoločne so svojimi druhmi, maliarom [[Masaccio]]m a sochárom [[Donatello]]m, tvorí takzvanú veľkú trojku [[Florencia|florentskej]] renesancie. Taktiež je považovaný za jedného z objaviteľov perspektívy.

Brunelleschi bol všestranne nadaným umelcom, predovšetkým sochárom a architektom. Roku 1401 sa napríklad zúčastnil súťaže na realizáciu severných dverí baptistéria [[Baptistérium San Giovanni|San Giovanni]] v rodnom meste. Pozvanie zúčastniť sa súťaže dostalo niekoľko vtedy známych sochárov. Všetci účastníci súťaže dostali rovnaké zadanie, stvárniť výjav obetovania Izáka Abrahámom. Brunelleschi túto tému poňal už ozaj renesančne a humánne -  – anjel musí, na rozdiel od [[Lorenzo Ghiberti|Ghibertiho]] stvárnenia, Abrahámovu ruku doslova strhnúť, aby mu zabránil v čine -  – v diele je istá dramatičnosť. Ďalší účastník a víťaz (či však vyhral ozaj on, nie je dodnes jasné, niektorí sa domnievajú, že sa obaja umelci umiestnili na rovnakom mieste a Brunelleschi prenechal víťazstvo Lorenzovi Ghibertimu) Lorenzo Ghiberti zobrazil Obetovanie s čiastočným vplyvom talianskej gotiky -  – všetko je len v náznakoch -  – anjel zastavuje Abraháma púhym gestom. Ghiberti je autorom druhej aj tretej brány florentského Baptisteria (tretiu bránu nazval [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]] „dverami do raja“).

Roky 1415 -  – 1420 znamenali prerod v zákonitostiach ústredného perspektívneho zobrazovania. Brunelleschi na svojich doskových maľbách demonštroval možnosti reprodukcie trojrozmerných predmetov na dvojrozmernej ploche. Týmto objavom, vychádzajúcim zo zákonitostí geometrie a optiky, priniesol nový prvok do maliarskeho umenia.

Brunelleschi uchvátený [[Antika|antikou]] sa nechal inšpirovať jestujúcou kupolou [[Rím|rímskehorím]]skeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]]. Pri svojej kupole však nepostupoval metódami staviteľov starovekého Ríma. Podobnosť tejto stavby a Panteónu sa týka iba vzhľadu, nie stavebnej techniky. Bruneleschi sa inšpiroval aj prostredím, z ktorého pochádzal, to znamená [[Románska architektúra|románskou]] a [[gotika|gotickou]] architektúrou v [[Toskánsko|Toskánsku]].

Na konci svojho života sa Brunelleschi zaoberal projektom lucerny kupoly florentského dómu a návrhom najmonumentálnejšieho paláca vo Florencii -  – [[Palazzo Pitti]] (dokončil ho [[Bartolomeo Ammanati]] roku 1577). Aj keď poznal rímsku antickú architektúru a inšpiroval sa ňou, jemné architektonické tvaroslovie prebral zo stavieb florentskej románskej protorenesancie.