Lucien Kroll: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adehertogh (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 1:
'''Lucien Kroll''' (* [[13. marec]] [[1927]], [[Brusel]]) je [[Belgicko|belgický]] architekt.
 
Po absolvovaní Ecole Supérieure de la Cambre ([[Brusel]]) s titulom [[architekt]]a pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s [[Charles Vandenhove|Charlesom Vandenhovem]] v Bruseli ([[1951]] – [[1957]]). Počas rokov [[1950]] až [[1960]] postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane [[kostol]]ov a niekoľkých budov pre [[cirkev]], najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne ([[1963]] -  – [[1965]]). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike ([[1962]] -  – [[1970]]). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“.
 
Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie, že [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]] prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval „progresivitou“, ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetrané materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti -  – ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta [[Friedensreich Hundertwasser|Hundertwassera]], u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.
 
== Dielo ==
Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970 -  – 1982).
 
Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40 000 {{m2|40000}} je nakoniec iba 20 000 {{m2|20000}}.
 
K ďalším jeho dielam patria:
* Skupina domov v Auderghem (1959)
* Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)
* Alma stanice metra, Brusel (1978)
* Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977 -  – 1983) a Marne-la-Vallée (1980 -  – 1983)
* École technique à Belfort, Francúzsko (1983)
* College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988)
* Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985 -  – 1987)
* 'Ecolonia', Alphen aan -  – den-Rijn (1989 -  – 1953)
* La Maison de la nature, Belfort (1990 -  – 1992)
* Bethoncourt-Montbéliard (1990 -  – 1993)
* Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997 -  – 2001)
* High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)