Kostolec (hradisko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Externé odkazy: doplnenie dalsieho odkazu |
d typo |
||
Riadok 3:
{{Geo|48_37_21_N_17_52_22_E|48° 37′ 20″ s. š., 17° 52′ 22″ v. d.}}
[[Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|
== Poloha ==
Názov ''Kostolec'' nesie strmý skalnatý ostrožný výbežok pohoria [[Považský Inovec]] s nadmorskou výškou {{mnm|240|w}} vypínajúci sa nad obcou [[Ducové]] v okrese [[Okres Piešťany|Piešťany]]. Svojou polohou dominuje priľahlej časti [[Považie|Považia]] a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie.
==
Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej [[Jantárová cesta (história)|jantárovej cesty]]
Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra|Nitre]] v rokoch [[1968]]{{--}}[[1972|72]] a [[1975]].▼
▲Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej [[Jantárová cesta (história)|jantárovej cesty]] - spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach [[pravek]]u a [[včasná dejinná doba|včasnej doby dejinnej]].
Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit|staršej doby kamennej]] (22
▲Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra|Nitre]] v rokoch [[1968]]-[[1972|72]] a [[1975]].
V [[bronzová doba|mladšej dobe bronzovej]] (1
▲Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit|staršej doby kamennej]] (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.)
Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom]] období ([[9. storočie]]{{--}}začiatok [[10. storočie|10. storočia]]). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo
▲V [[bronzová doba|mladšej dobe bronzovej]] (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z [[rímska doba|doby rímskej]] ([[2. storočie|2.]]-[[3. storočie]]).
▲Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom]] období ([[9. storočie]]-začiatok [[10. storočie|10. storočia]]). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo - dvorec s obytnou zástavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami. Bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na [[Slovensko|Slovensku]].
Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do [[14. storočie|14. storočia]], nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V [[15. storočie|15. storočí]] tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj pre vojenské účely.
Řádek 38 ⟶ 36:
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kostolec (fortified settlement)}}
{{Považský Inovec}}
|