Exodus (Biblia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
prerobenie článku |
||
Riadok 1:
'''Exodus'''<ref>v slovenskom rímskokatolíckom vydaní je používaný názov ''Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova)'' a v ekumenickom vydaní názov ''Exodus - Druhá Mojžišova kniha'', ako skratka sa tam uvádza ''Ex''</ref> (z [[gréčtina|gr.]] εξοδος - ''hromadný odchod'') alebo '''Druhá kniha Mojžišova'''<ref>v slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov ''Druhá kniha Mojžišova - Exodus'', ako skratka sa tam uvádza ''2M''</ref> (skratka ''Ex'' alebo ''2M''), po [[hebrejčina|hebrejsky]] ''Šmot'' (''Mená'') je druhá kniha [[Tóra|Tóry]] ([[Pentateuch]]u) a [[hebrejská biblia|hebrejskej Biblie]] ([[judaizmus|židovského]] [[Tanach]]u a [[Starý zákon|Starého zákona]]).
Názov knihy je odvodený od [[Mojžiš]]a, ktorému je autorstvo spisu tradične prisudzované.
Kniha rozpráva o odchode [[
Možno tu nájsť mnohé predobrazy vyslobodenia a spásy, ktoré sa v [[Nová zmluva|Novej zmluve]] vyplnili v [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]].▼
== Historicita knihy ==
▲Možno tu nájsť predobrazy vyslobodenia a spásy, ktoré sa vyplnili v [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]].
{{main|Teórie vzniku Pentateuchu}}
Stará tradícia pripisovala autorstvo knihy Mojžišovi približne 1250 p.n.l. Tento pohľad stále zastávajú viacerí [[biblický maximalizmus|konzervatívni biblickí učenci]], hoci pripúšťajú, že bola v neskoršej dobe ešte upravovaná. Považujú ju ale za historicky pomerne spoľahlivú.
[[biblický minimalizmus|Vedci z liberálneho pohľadu]] zaoberajúci sa [[biblická kritika|biblickou kritikou]] vytvorili niekoľko teórií, ktoré tvrdia, že kniha je dielom židovských učencov po [[babylonské zajatie|babylonskom exile]] približne v 6. storočí p.n.l. Podľa týchto teórií je kniha pravdepodobne založená na starých, ústne tradovaných príbehoch, ktoré mohli siahať až do Mojžišovej doby. Knihu podľa nich tvorí viacero častí pochádzajúcich od niekoľkých autorov, ktoré ďalší redaktori spojili dohromady. Historicitu knihy považujú za veľmi slabú. Tento pohľad v biblickej vede prevažuje už niekoľko desaťročí, ale objavujú sa voči nemu aj vážne námietky.<ref>ZENGER, Erich: Einleitung in das Alte Testament. Verlag W. Kohlhammer 2006</ref>
[[Izrael]]iti sa v [[Egypt]]e rozrástli na asi polmiliónový národ. Ich sociálne a ekonomické postavenie však bolo veľmi zlé, boli [[otrok|otrokmi]]. Keďže sa ich počet neustále zvyšoval, faraón nariadil, aby pôrodné babice zabili každého židovského chlapca už pri pôrode. Keď sa narodil Mojžiš, rodičia ho niekoľko mesiacov ukrývali. Keď už ho nemohli dlhšie ukrývať, položili ho do prúteného košíka natretého smolou a na tejto provizórnej loďke ho nechali plávať po [[Níl|Níle]].▼
Problematika je stále otvorená a vo výskume sa pokračuje.
Mojžiša našla [[faraón|faraónova]] dcéra, adoptovala ho a vychovala na faraónovom dvore. Neskôr sa dozvedel, že tiež patrí k [[Izraeliti|Izraelitom]]. Od [[Jahve]]ho dostal poverenie vyviesť Izraelitov z Egypta a doviesť ich do [[Kanaán|Kanaánu]].▼
== Obsah ==
Mojžiš predstúpil pred faraóna s požiadavkou, aby prepustil Židov na slobodu. Faraón namiesto toho židom pridal ďalšie práce. Mojžiš predpovedal desať trestov pre Egypt ([[desať rán egyptských]]), ktoré sa vyplnili - padali z neba žaby, voda v Níle sa premenila na krv, prišli kobylky v nevídanom množstve a podobne. Nakoniec v Egypte zomrelo všetko prvorodené medzi ľuďmi i medzi dobytkom.<ref>http://veda.sme.sk/c/5307234/egypt-dostal-desat-ran-od-prirody.html</ref> Avšak z Izraelitov nezomrel nikto. Po tejto rane faraón dovolil Izraelitom odísť. Následne si to rozmyslel a začal ich prenasledovať s celou svojou armádou. Hospodin odpovedal na Mojžišovu modlitbu a silným východným vetrom rozdelil pred Izraelcami more. Keď cezeň prešli, vody sa vrátili a celá egyptská armáda v nich zahynula.<ref>http://veda.sme.sk/c/5560709/mojzis-moru-neprikazal-ale-mohlo-sa-rozostupit.html</ref>▼
Kniha sa skladá z dvoch častí. Prvá z nich (kapitoly 1-18) hovorí o útlaku v egyptskom otroctve, vyslobodení z neho, putovanie púšťou až po [[Sinaj|vrch Sinaj]]. Druhá časť (kapitoly 19-40) hovorí o zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelcami a o zákonoch, ktoré im boli odovzdané cez Mojžiša. Táto sinajská časť pokračuje celou knihou [[Levitikus]] a končí až v [[Numeri]] 10. kapitole.
===
▲[[
▲Mojžiša našla
▲Mojžiš predstúpil pred faraóna s požiadavkou, aby prepustil Židov na slobodu. Faraón namiesto toho židom pridal ďalšie práce. Mojžiš predpovedal desať trestov pre Egypt ([[desať rán egyptských]]), ktoré sa vyplnili -
=== Putovanie po púšti, Desatoro (19-40) ===
Izraeliti sa zaviazali, že budú ľudom Hospodinovým. Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde prijal [[desatoro|desatoro prikázaní]], tzv. Knihu zmluvy a nariadenia ohľadom stavby svätostánku.
Za Mojžišovej neprítomnosti Izraelci upadli do [[modla|modlárstva]] - urobili si zlaté teľa. Mojžiš ho po svojom návrate zničil a vyprosil pre Izraelcov prikrytie ich nevery. Exodus končí vybudovaním svätostánku.
== Teológia ==
Kniha obsahuje viacero momentov, ktoré boli dôležité pre Izraelcov, ale ktoré sa neskôr ukázali byť zároveň predobrazmi spásy pre celé ľudstvo. Najprv to je [[Pesach]] - pamiatka na Boží zásah voči Egypťanom a zároveň omilostenie Izraelcov. Počas neho bol zabitý bezchybný baránok a jeho krvou potreté okraje dverí. Podľa Božieho sľubu tak smrť obišla prvorodených z Izraelcov. Nasledovná slávnostná večera postojačky a s horkými bylinami pripomínala bolesti otroctva i náhlivé vyslobodenie z Egypta. [[Nová zmluva]] interpretuje tieto udalosti cez [[večera Pánova|Poslednú večeru]], keď Boh dal ľudstvu dokonalého Baránka a Jeho krv chráni pred trestom za hriechy - pred smrťou. Prechod cez Červené more je v Novej zmluve chápaný ako pokrstenie veriacich.
Zmluva na Sinaji je nerovnocenná - ide skôr o „mandát“, než dohovor dvoch rovnocenných partnerov. Tu sú Izraelci vyzvaní, aby boli Hospodinovým ľudom, ako to bolo už prv oznámené patriarchom. Nová zmluva (ale aj viaceré pasáže v [[Stará zmluva|Starej zmluve]]-[[proroci|prorokoch]]) považuje zmluvu zo Sinaja za „starú“ (preto sa niekedy prvá časť [[Biblia|Biblie]] nazýva „stará zmluva“) a prekonanú. Sinajská zmluva obsahuje aj množstvo príkazov týkajúcich sa každodenného života, ktoré boli Izraelci povinní dodržiavať.
== Referencie ==
Řádek 26 ⟶ 42:
* J. D. Douglas a kol., Nový biblický slovník. Praha : Návrat domů, 1996.
* Jozef Heriban: ''Príručný lexikón biblických vied.'' 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2
== Súvisiace články ==
* [[Pentateuch]]
* [[Biblická kritika]]
* [[Starý zákon]]
* [[Biblia]]
* [[Biblia a história]]
== Externé odkazy ==
| |||