Ľubomír Feldek: Rozdiel medzi revíziami

Hra s textom i adresátom, stimulovanie jeho tvorivej aktivity a predstavivosti, sú charakteristické i pre autorovu dramatickú tvorbu pre deti. Hry pre dospelých ''Metafora'' (1977), ''Teta na zjedenie'' (1978), ''Jánošík podľa Vivaldiho'' (1979), súborne vydané pod názvom ''Smutné komédie'' (1982), ďalej hry ''Utekajte, slečna Nituš'' (1986), ''Dve hry o pravde'' (1990, súborné vydanie hier ''Umenie neodísť, Skúška'' – obe 1988), ''Smrť v ružovom'' (1995), ''Teta z Prahy'' (1995), ''Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj'' (1999) a ''Tri hry'' (2003, súborné vydanie hier ''Hraj, noha''..., ''Z dreva vyrezané, Horor v horárni'') sa pohybujú v rovine ironicko-satirickej negácie spoločenských mýtov. Časopisecky boli publikované hry ''Smrť v ružovom'' a ''Teta-neteta'' (pôvodný názov ''Teta z Prahy''). Vydal knihy esejí o literárnej tvorbe a preklade ''Z reči do reči'' (1977), ''Homo scribens'' (1982), ''A propos, svědomí'' (1989, v češtine). Je autorom početných prekladov z literatúry pre deti i pre dospelých. Z pôvodne pripravenej série štyridsiatich deviatich leporel pre najmenších o papagájovi Columbovi mu vyšlo desať.

 

{{Hlavný článok|Feldek proti Slovenskej republike}}

V roku [[1992]] Ľubomír Feldek verejne poukázal na problematickú minulosť vtedajšieho ministra kultúry [[Dušan Slobodník|Dušana Slobodníka]] v súvislosti s režimom prvej Slovenskej republiky (Slobodník bol ako člen [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] krátko účastníkom tábora nemeckej tajnej služby v [[Sekule|Sekuliach]]). Spor vyvrcholil uverejnením Feldekovej básne ''Dobrú noc, moja milá'', ktorej verš ''„esesák sa objal s eštebákom“'' narážal na minulosť Dušana Slobodníka a vtedajšieho premiéra [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].