Utilitarizmus je historicky najvýznamnejšou verziou konzekvencializmu, stanoviska, podľa ktorého by sa činy mali pokladať za správne alebo nesprávne so zreteľom na ich dôsledky. V prípade utilitarizmu je hodnota činov stanovená na základe ich prispenia k blahu alebo "úžitku".
V klasickom hedonistickom (založenom na potešení) utilitarizme Benthama a Milla sa úžitok chápe ako ľudské potešenie, no toto chápanie sa odvtedy rôznym spôsobom pozmenilo a rozšírilo. Tieto rozličné prístupy zvyčajne pipúšťajú, že ľudské šťastie nazávisí len od potešenia, ale aj od uspokojenia širokého rozsahu túžob a priorít. Niektorí teoretici tiež navrhli rozšírenie oblasti utilitarizmu nad rámec ľudského blaha na iné formy vedomého života.
Existujú tiež rôzne názory na to, ako sa má utilitarizmus aplikovať na činy. Podľa'''priameho utilitarizmu ''alebo '''utilitarizmu činu ''sa každý čin posudzuje priamo z hľadiska jeho vlastného prispenia k úžitku. Na druhej strane podľa '''utilitarizmu pravidla ''sa primeraný postup určuje so zreteľom na rôzne súbory pravidiel, ktoré budú, ak sa budú všeobecne dodržiavať, podporovať úžitok. Napríklad zabitie nevinného človeka môže za istých okolností viesť k záchrane mnohých životov a teda zvýšiť všeobecný úžitok, takže podľa utilitarizmu činu by to bol správny postup. Spravidla však zabitie nevinných ľudí znižuje úžitok, preto zástanca utilitarizmu pravidla môže považovať rovnaký čin za nesprávny, aj keby mal v konktétnom prípade prospešné následky. Utilitarizmus pravidla môže teda viac vyhovovať našim bežným názorom na morálne záležitosti, hoci sa neveľmi pozdáva väčšine súčasných utilitaristických mysliteľov, ktorí ho z rôznych dôvodov považujú za nekoherentný alebo inak sporný'''''''
