Z počiatku bol záber summitov G7 iba ekonomický. V 70. rokoch sa jednalo predovšetkým o medzinárodných finančných otázkach spojených s ropnou krízou (skokový nárast cien ropy po izraelsko-arabskej vojne) a nestabilitou menových kurzov potom, čo dolár opustil zlatý štandard. Ekonomické otázky - – makroekonomika, medzinárodný obchod a rozvoj chudobných krajín - – sú i dnes jadrom všetkých summitov G8. Skupina G8 združuje hlavné obchodné mocnosti (iba v inom zoskupení zvanom QUAD — Japonsko, USA, Kanada a EU) a preto patrí k hlavným témam G8 zložité jednania o medzinárodnom obchode (Uruguajské kolo v 80. rokoch či stávajúca Rozvojová agenda z Dauhá). Vzťahy medzi Severom a Juhom sú taktiež tradičné náplňou stretnutí G8. Zo summitov v Lyone a neskôr v Kolíne nad Rýnom vzišla iniciatíva na oddlžení najchudobnejších krajín (Highly Indebted Poor Countries — HIPC), na summite v Janove bol oznámený vznik Globálneho fondu boja proti AIDS, tuberkulóze a malárii, a na summite v Kananaskise v roku 2002 bol schválený Akčný plán pre africký rozvoj. Vedľa čistých ekonomických otázok však s postupom globalizácie pribúdali stále ďalšie témy (ochrana životného prostredia, migrácie atď.). Veľkú rolu hrajú vždy predsedajúce krajiny, ktoré často prichádzajú s vlastnými iniciatívami (napríklad Japonsko na summitu v Okinawe s iniciatívou v oblasti digitálnej ekonomiky alebo Veľká Británia v roku 2005 na summite v Gleneagles s iniciatívou oddlžení najchudobnejších zemí a navýšenízvýšení rozvojovej pomoci pre Afriku).Hlavným trendom oproti počiatkom G7 je však výrazná politizácia summitov. Už v 70. a 80. rokoch sa summity nevyhli aktuálnym politickým otázkam (sovietska invázia do Afganistanu, kríza okolo rukojemníkov na americkej ambasáde v Teheráne v roku 1980 či rozmiestňovaní rakiet so stredným doletom v Európe o niekoľko rokov neskôr). Napriek tomu po ukončení studenej vojny je tento trend natoľko výrazný, že politické otázky často prevážali nad ekonomickými, a summity G8 tak dostali nový rozmer. V 90. rokoch účastníci G8 diskutovali okrem iného aj o masakre na námestí Nebeského pokoja v Číne, bosenský konflikt, genocídu v Rwande, izraelsko-palestínske mierové rozhovory či nešírenie zbraní hromadného ničení. Po udalostiach 11. septembra 2001 začali summitom dominovať aj bezpečnostné otázky a boj proti terorizmu.
