Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: fr:Organisme multicellulaire |
d typo gram |
||
Riadok 3:
'''Mnohobunkový organizmus''' je [[živý organizmus]], ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich [[bunka|buniek]]. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie a tak dávajú vznik [[tkanivo|tkanivám]] alebo [[pletivo|pletivám]], z ktorých sa vytvárajú [[Orgán (anatómia)|orgány]] a orgánové sústavy.
Mnohobunkové organizmy a [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro|jadrom]]
Pri [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavnom rozmnožovaní]] sa mnohobunkový organizmus vyvíja z pôvodnej jedinej bunky
Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže [[eukaryoty]]. Napriek tomu aj niektoré [[prokaryoty]] nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či diferenciácie. Napríklad v kolóniáxch [[sinice|siníc]] sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného [[dusík]]a, bunky [[streptokoky|streptokokov]] zase dokážu vzájomne komunikovať.
Riadok 16:
Syntéza niektorých bielkovín je pre všetky bunky spoločná. Ide o bielkoviny zabezpečujúce základné životné funkcie bunky, napríklad [[glykolýza|glykolýzu]], [[oxidatívna fosforylácia|oxidatívnu fosforyláciu]], tvorbu [[ribozóm]]ov a iné. Gény, ktoré kódujú tieto bielkoviny, sa označujú ako [[prevádzkové gény]]. Okem nich však existujú ešte aj gény produkujúce špecifické bielkoviny napríklad [[hemoglobín]]. Tieto gény, ktoré nevyužívajú všetky typy buniek, len bunky špecikálne na to prospôsobené, sa nazývvajú [[špecifické gény]].
Keďže DNA eukaryotov je naviazaná na [[histón]]y a iné bielkoviny, tvorí kompaktné [[chromatín]]ové vlákno, ktoré v základnom stave nie je možné [[transkripcia (genetika)|transkripovať]]. Musí dôjsť k modifikácii histónov alebo samotnej [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], aby sa umožnila transkripcia. Gény sú preto pod tzv. pozitívnou kontrolou
== Medzibunková komunikácia ==
Pre efektívnu spoluprácu musia bunky v mnohobunkovom organizme spolu vedieť komunikovať. Komunikácia je základom odlišnej expresie génov v jednotlivých bunkách a tým aj ich diferenciácie. Existuje množstvo rozličných spôsobov, akými si bunky vymieňajú informácie. Bunka nie je schopná zachytiť každý z množstva signálov, ktoré ju neustále obklopujú. Reaguje len na tie, na ktorých príjem je prispôsobená. Poruchy v príjme signálov spôsobené napríklad [[mutácia|mutáciou]] patričného génu vedú k závažným ochoreniam až k smrti organizmu.
Najrozšírenejšou formou komunikácie je vyslanie chemickej látky do krvného obehu živočícha či miazgy rastliny. Vyslaná látka sa nazýva [[hormón]] a väčšinou sa môže dostať do celého tela, hoci naň odpovedajú iba niektoré bunky. Na menšiu vzdialenosť funguje [[parakrinná komunikácia]], kedy bunka vysiela do okolia chemický signál, na ktorý odpovedajú len blízke bunky. Ešte obmedzenejšie možnosti (ohľadom vzdialenosti) poskytuje [[dotyková komunikácia]], pri ktorej sa štruktúra v membráne signalizujúcej bunky musí chemicky naviazať na štruktúru cieľovej bunky. [[Epitelovce]], pod ktoré patrí väčšina živočíchov, majú oproti rastlinám a hubám ešte ďalší možný spôsob komunikácie
Signálne molekuly, či sú už prinesené z väčšej alebo menšej diaľky, sa musia naviazať na [[receptor]] cieľovej bunky. Podľa toho, či chemické vlastnosti dovoľujú signálnej molekule prechádzať cez [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickú membránu]] alebo nie, je receptor umiestnený v membráne bunky (pre molekuly, ktoré cez ňu neprechádzajú) alebo vo vnútri bunky (molekuly, ktoré prechádzajú). Po naviazaní sa na receptor spustí komplex molekula ([[ligand]])-receptor [[signálna dráha|signálnu dráhu]], ktorá spôsobí bunkovú odpoveď. Tou môže byť zmena dejov prebiehajúcich v [[cytoplazma|cytoplazme]], alebo zmena expresie génov. V druhom prípade trvá bunková odpoveď dlhšie.
Riadok 57:
| isbn = 978-80-7097-671-5
}}
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Alberts
| meno = Bruce
| |||