Pustý hrad (Zvolen): Rozdiel medzi revíziami

Dlhoročný archeologický výskum Václava Hanuliaka na '''Hornom hrade''' (roky 1992 - 2008) jednoznačne dokázal existenciu staršieho pravekého[[pravek]]ého kamenozemného valu, na ktorom bola postavená stredoveká hradba. V zásype valu sa nachádzal črepový materiál predovšetkým z neskorej doby bronzovej. Okrem nálezov lužickej kultúry sa tu našli aj črepy kyjatickej kultúry. Strategické postavenie kopca bolo využité aj v neskorej dobe kamennej, svedčia o tom nálezy badenskej kultúry. Protohistorické osídlenie dokladajú spony a keramika z doby laténskej. Na severozápadnom svahu Horného Pustého hradu sa v roku [[1944]] našiel poklad predmetov z doby bronzovej. Bol uložený pod asi 8 metrov vysokou skalou. Samotný nález má však aj svoju novodobú históriu. Po nájdení partizánmi v roku 1944, bol pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bola objavená v roku [[2001]]. Prvá sezóna výskumu na '''Dolnom hrade''' v roku [[2009]] preukázala existenciu staršieho pravekého valu pod západnou líniou jeho stredovekého opevnenia. Pôvodne mal kamenozemnú konštrukciu a v jeho zásype sa nachádza keramika výlučne z neskorej doby kamennej. Na nádvorí Dolného hradu sú potvrdené nálezy aj z mladšej a neskorej doby bronzovej.

Najstaršou stredovekou[[stredovek]]ou stavbou na Pustom hrade je '''veža kráľovského komitátneho hradu''' z [[12. storstoročie|12. storočia]]. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte {{mnm|571}}. Najstaršiu správu o Zvolenskom (Pustom) hrade obsahuje rozprávací prameň nazývaný ''Gesta Hungarorum'' (Činy Maďarov), napísaný na začiatku [[13. storstoročie|13. storočia]]. Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] vznikávzniklo na Pustom hrade veľké refúgiálne opevnenie. Jeho výstavbu organizoval kamenársky majster Bertold. V roku [[1255]] mu panovník [[Belo IV.]] za vykonávanie prác na kráľovských hradoch daroval majetok vyňatý spod kráľovského hradu Zvolen (castro nostro de Zolum).

Je pravdepodobné, že v tomto období vznikávzniklo opevnenie na '''Hornom''' ('''3,5 ha''') aj '''Dolnom hrade''' ('''0,65 ha'''), a vybudovalbol savybudovaný aj obranný múr v sedle pod Dolným hradom (dlhý 206 metrov). Z tohto obdobia pochádza veža č. 2 na Hornom hrade a je veľmi pravdepodobné, že aj '''[[donjon]] Dolného hradu'''. Ten sa s pôdorysom '''20 x 20 metrov''' radí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Spolu s hlavnou vstupnou bránou Horného hradu je zároveň najzachovalejšou architektúrou na Pustom hrade. Gotickú[[Gotická stavebnúarchitektúra|Gotická]] etapustavebná etapa na Pustom hrade datujemeje dodatovaná záveruod konca 13. storočia až do prvej tretiny [[14. storočie|14. storočia]]. K vstupnej bráne Horného hradu bola vtedy pristavaná štvorpodlažná veža.

Severovýchodne od obytnej veže č. 2 bola vybudovaná obranná bašta a k nej prislúchajúca priečna hradba. Takto vzniklo predhradie pri vybudovaní ďalšieho hradu ako samostatnej obrannej a obytnej jednotky v rámci hornej polohy Pustého hradu. Župný hrad z konca 13. stor.storočia bol vstavaný do jeho severného cípu. Jeho výstavba súvisí s rodom Balašovcov, so županmi Demeterom a Dončom. Preto sa táto časť pracovne nazýva Dončov hrad. Disponuje samostatným opevnením, palácom, predpalácovým objektom, cisternou a celé nádvorie bolo upravené pomocou terás. Tieto terasy využili v prvej polovici [[15. storstoročie|15. storočia]] [[Ján Jiskra z Brandýsa|jiskrovské]] vojská, keď si na nich vybudovali prízemné obytné objekty.

Zánik hradu Zvolen datujemeje datovaný do polovice 15. stor.storočia, do obdobia vojnových stretov medzi [[Ján Huňady|Jánom Huňadym]] a [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jánom Jiskrom z Brandýsa]]. Písomný prameň z roku [[1451]] uvádza, že Starý Zvolen vypálil Ján Huňady. Poslednou stavbou vybudovanou na Pustom hrade bola vartovka postavená v poslednom decéniu [[16. storočie|16. storočia]].