Martin Gregor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pridala ocenenia
Riadok 11:
 
== Život ==
Martin Gregor je slovenským divadelným hercom, jednou zo zakladajúcich osobností slovenského profesionálneho divadelníctva. Svoje herecké umenie predvádzal nie len na doskách Slovenského národného divadla, ale tiež v rozhlase, televízii a vo filme.
Jeho otec, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Syn Martin v roku [[1923]] absolvoval priemyslovku a do roku [[1931]] pracoval ako sústružník v trnavskom ''Coburgu''. V rokoch [[1932]]-[[1940]] bol členom činohry [[SND]]. V roku 1940 ho pre jeho [[Židia (etnikum)|židovský]] pôvod prepustili. V roku 1944 ho internovali. Prešiel štyrmi koncentračnými tábormi ([[Osvienčim]], [[Rydultow]], [[Mauthausen]] a [[Gusen]]). Po skončení vojny bol opäť členom [[SND]] (v rokoch [[1949]]-[[1952]] riaditeľom, v rokoch [[1967]]-[[1970]] šéfom činohry). V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. V rokoch [[1952]]-[[1954]] bol režisérom bratislavského rozhlasu a podieľal sa na založení Rozhlasového hereckého súboru. V rokoch [[1961]]-[[1969]] bol predsedom ZSDU. Za 50 rokov vytvoril Martin Gregor 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii (napr. ''Zaprášené histórie'' - [[1971]], ''Americká tragédia'' - [[1976]]). Do povedomia mladších divákov vstúpil nezabudnuteľným nahovorením postavičky ''Lietajúceho strýka Fedora'' v populárnom [[Belgicko|belgickom]] večerníčku ''Tip a Tap.''
Slovenský herec je rodákom z Trnavy, narodil sa v roku 1906 ako Martin Guttman, bol židovského pôvodu.
 
Jeho otec, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Syn Martin v roku [[1923]] absolvoval priemyslovku a do roku [[1931]] pracoval ako sústružník v trnavskom ''Coburgu'', no po otvorení Hudobno-dramatickej akadémie v Bratislave, sa rozhodol študovať herectvo. Nadaný žiak sa do Slovenského národného divadla dostal už v sezóne 1932/1933 ako študent druhého ročníka.
Už prvé postavy Martina Gregora odhalili jeho talent pre komediálne úlohy, stvárnil Pištu v Dobrodružstve pri obžinkoch, Osipa v Revízorovi, Jelenfyho v Inkognite, či Raspľujeva v hre Krečinskij sa žení. Svojimi komedianskými výstupmi zabával okolie už v detstve a neskôr začal pôsobiť vo niekoľkých ochotníckych súboroch.
 
V rokoch [[1932]]-[[1940]] bol členom činohry [[SND]]. V roku 1940 ho pre jeho [[Židia (etnikum)|židovský]] pôvod prepustili. Vtedy sa stretol so svojou budúcou manželkou Magdou, ktorú zasa kvôli jej pôvodu prepustili z baletného súboru Slovenského národného divadla. Vzali sa v roku 1942. V neľahkom období pomaháli manželom priatelia, Martin Gregor tajne prekladal pre rozhlas, viackrát bol zatknutý, no vďaka svojej popularite a neústupčivosti manželky vždy prepustený. Po potlačení Slovenského národného povstania v septembri 1944 boli všetci židia odvezení do koncentračných táborov. Herec si prešiel hneď štyrmi koncentračnými tábormi ([[Osvienčim]], [[Rydultow]], [[Mauthausen]] a [[Gusen]]), rovnako ako jeho manželka. Znovu sa stretli po oslobodení v roku 1945.
 
Po skončení vojny sa manželia znovu vrátili do Bratislavy, aj do Slovenského národného divadla kde bol opäť členom [[SND]] (v rokoch [[1948]]-[[1952]] riaditeľom, v rokoch [[1967]]-[[1970]] šéfom činohry), ako aj spoluzakladateľmi Novej scény.
 
K ďalším veľkým činoherným postavám patrili okrem iných úloha Fiodora v Bratoch Karamazovovcoch, Augusta v hre Dvaja, či mešťanostu v Revízorovi. Zahral si tiež vo filme Vlčie diery a Boj sa začne zajtra. Pravidelne vystupoval aj v rozhlase.
 
V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. Bol zbavený všetkých funkcií a aj s manželkou ho prepustili z divadla. Napokon sa uchytil v rozhlase a do divadla sa vrátil až po dvoch rokoch. Znovu sa mu podarilo zaradiť medzi najobľúbenejších hercov na scéne a okrem komediálnych úloh bol obsadzovaný aj do tragických postáv Aristida v Tanci nad plačom, Jourdaina v hre Meštiak šľachticom, Varazina v Tarelkinovej smrti.
Začal pôsobiť ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení, predstavil sa na filmovom plátne, diváci ho mohli vidieť vo filmoch Výlet po Dunaji, Statočný zlodej, Transport z raja, Jánošík, Obchod na korze a Dni zrady. Neskôr sa stal šéfom činohry Slovenského národného divadla.
Ďalšie životné a pracovné problémy prišli s rokom 1968, kedy herec uvažoval aj o emigrácii. Nakoniec sa rozhodol ostať, aj napriek tomu, že bol čoskoro zbavený všetkých funkcií a mal zákaz vycestovať.
Ostalo mu však divadlo a divákom sa predviedol v úlohách Vengeroviča v Platonovovi, Apuška v Krásnej neznámej, či ako Kenotaf vo Fatamorgáne. Najúspešnejšou postavou z tohto obdobia bol rola Willieho Clarka v Simonových Zlatých chlapcoch. V trpkej komédii zo života starnúcich kabaretiérov sa predstavil spolu s Ladislavom Chudíkom. Hrali ju viac ako dvestopäťdesiat krát.
V divadle, v rozhlase a v televízii si Martin Gregor zahral v Zenovom vedomí, Americkej tragédii, v Článku na prvú stranu, či Jubelových deťoch.
Jeden herecký sen sa však Martinovi Gregorovi nikdy nesplnil, nezahral si Shylocka zo Shakespearovho Kupca benátskeho.
 
Jeho otec, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Syn Martin v roku [[1923]] absolvoval priemyslovku a do roku [[1931]] pracoval ako sústružník v trnavskom ''Coburgu''. V rokoch [[1932]]-[[1940]] bol členom činohry [[SND]]. V roku 1940 ho pre jeho [[Židia (etnikum)|židovský]] pôvod prepustili. V roku 1944 ho internovali. Prešiel štyrmi koncentračnými tábormi ([[Osvienčim]], [[Rydultow]], [[Mauthausen]] a [[Gusen]]). Po skončení vojny bol opäť členom [[SND]] (v rokoch [[1949]]-[[1952]] riaditeľom, v rokoch [[1967]]-[[1970]] šéfom činohry). V [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. V rokoch [[1952]]-[[1954]] bol režisérom bratislavského rozhlasu a podieľal sa na založení Rozhlasového hereckého súboru. V rokoch [[1961]]-[[1969]] bol predsedom ZSDU. Za 50 rokov vytvoril Martin Gregor 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii (napr. ''Zaprášené histórie'' - [[1971]], ''Americká tragédia'' - [[1976]]). Do povedomia mladších divákov vstúpil nezabudnuteľným nahovorením postavičky ''Lietajúceho strýka Fedora'' v populárnom [[Belgicko|belgickom]] večerníčku ''Tip a Tap.''
 
== Ocenenia ==