Island Records: Rozdiel medzi revíziami

Na prelome 60-tych a 70-tych rokov sa toto vydavateľstvo stalo pojmom v gramofónovom priemysle. Vtedy bol šéfom oddelenia A & R bývalý člen skupiny Spencer Davis Group pán Muff Winwood. Neskôr postúpil na post výkonného riaditeľa. Koncom 70-tych rokov však firmu opustil, aby sa venoval práci s Dire Straits. Ich nahrávky boli excelentné a mnohé z nich sme vtedy zaškatuľkovali do "underground music". Kvalita vynilových nosičov bola prvotriedna a v tej dobe as najkvalitnejšia popri britskej značke Vertigo (patrila do Philips UK) a americkej značke Elektra, ktorú založil [[Jac Holzman]] ([[Spojené štáty|USA]]). Medzi najvýznamnejších interpretov Island Records patrili Laurel Aitken, Jimmy Cliff, Bob Marley, Clancy Eccles, Toots & The Maytals, The Wailers, Desmond Dekker (bol na Bratislavskej Lýre, myslím v roku 1970), The Pioneers. V 70-tych rokoch prišiel nástup britských interpretov Traffic, Spooky Tooth, Cat Stevens, Mott the Hoople, Free, Blodwyn Pig, Jethro Tull, King Crimson, Fairport Convention, Emerson, Lake & Palmer, John & Beverly Martyn, Quintessence, Renaissance, Uriah Heep, Roxy Music, Nirvana, McGuinness Flint, Brian Eno, John Cale, Nico, Bad Company, Steve Winwood. V 80-tych rokoch pribudli ďalšie známe mená: U2, Bob Dylan, Tom Waits, Ultravox, Grace Jones, Robert Palmer, Black Uhuru, v 90-tych potom k nim pribudli Cranberries.