Wikipédia

Edmund Viliam Téry: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Peko (diskusia | príspevky)
44 588 editací
d Téry, Edmund Viliam premiestnená na Edmund Viliam Téry: keď už...
štylistika
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
| Meno = MUDr. '''Edmund Viliam Téry'''
| Portrét =
| Popis = uhorský lekár, horolezec, organizátor a propagátor turistiky.
| Dátum narodenia = [[4. júl]][[1856]]
| Miesto narodenia = [[Óbéb]]
Riadok 9:
}}
 
[[MUDr.]] '''Edmund Viliam Téry''' (* [[4. júl]] [[1856]], [[Óbéb]] – † [[11. september]] [[1917]], [[Budapešť]]) bol uhorský [[lekár]]-[[chirurgia|chirurg]], horolezec, organizátor a propagátor turistiky.
 
== Život ==
<br>Narodil sa 4. júla 1856 v rodine Jozefa Rickera z Rakúska, ktorý pracoval na óbébskom statku baróna Sinu a v roku 1862 si nechal pomaďarčiť meno na Téry. Mladý Edmund Viliam (po maďarsky Ödön Vilmos) ukončil Gymnázium v Miškovci, kde zmaturoval. Medicínu študoval na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity. Ako študent pracoval v samovzdelávacom a podpornom spolku medikov. V budínskej nemocnici Sv. Jána smeroval k chirurgii, ovplyvnený prednáškami dr. Jozefa Fodora si však zaumienil dosiahnuť kvalifikáciu v odbore všeobecné lekárstvo. Popri štúdiu ako dobrovoľník absolvoval aj vojenskú službu. 7. novembra 1876 sa oženil a vojenskú službu ukončil 1. októbra 1877. Začal pracovať aj na vedeckom ústave univerzity, urobil aj skúšky na hlavného vojenského lekára. Vysokoškolský diplom získal 5. apríla 1879, nastúpil dráhu praktického lekára. V školskom roku 1879/80 pracoval pri profesorovi Jozefovi Kovácsovi, kde získal aj diplom chirurga. V roku 1879 sa uchádzal o uvoľnené miesto banského lekára v Štefultove (dnes súčasť Banskej Štiavnice), ktoré aj získal 28.11.1880.
 
<br>Takmer dve desiatky rokov pôsobil ako lekár v armáde tak v Budapešti ako aj v rôznych oblastiach bývalého Uhorska, najmä „Horného“, teda dnešného Slovenska.
<br>Zomrel v Budapešti koncom prvej svetovej vojny, 11. septembra 1917.▼
 
▲<br>Zomrel v Budapešti koncom prvej svetovej vojny, 11. septembra 1917.
 
 
== Dielo ==
<br>Doktor Téry sa hneď po príchode na Štiavnicko stal významným činiteľom tamojšej spoločnosti. Gróf Filip Coburg, majiteľ neďalekého kaštieľa vo Svätom Antone a vlastník celého Sitnianskeho panstva ho vymenoval za svojho osobného lekára i lekára panstva. Svojou nezištnou prácou a sociálnym cítením sa stal obľúbencom baníckej chudoby, ktorej položenie verejne a ostro pranieroval. Pomáhal kde mohol a keď nestačili lekárske prostriedky, odhaľoval za pomoci tlače (najmä v Orvosi Hetilap, 1883) biedu robotníckych rodín v kraji pod Sitnom, sociálne príčiny ich chorôb, no aj mieru zavinenia panujúceho spoločenského poriadku.
 
<br>19. decembra 1885 získal aj kvalifikáciu profesora pre strednú lekársku a zdravotnú školu. Viac rokov bol lekárom mestského divadla. Dlhé roky pôsobil ako vládny komisár pri rigoróznych skúškach.
<br>Ako výskumník sa venoval výskumu kiahní i rubeoly a ich výskytu u baníkov nielen v štiavnickom rudnom revíri, ale aj v zahraničí, najmä v nemeckých mestách v Sasku i českej Přibrami. ▼
 
<br>Založil tzv. Sitniansky spolok maďarsko-karpatskej jednoty, ktorého hlavným poslaním bola syntéza zdravého športového vyžitia s poznávaním prírodných krás. Propagoval najmä Štiavnické vrchy a iné slovenské horstvá, predovšetkým Vysoké Tatry. Gróf Filip Coburg v roku 1886 dal na Téryho podnet filagóriu na Sitne (dnes rozhľadňa) – ktorá od roku 1852 ležala po zásahu blesku v ruinách – zrekonštruovať a zrekonštruovanú daroval Sitnianskemu turistickému klubu v Banskej Štiavnici. ▼
▲<br>Ako výskumník sa venoval výskumu kiahní i rubeoly a ich výskytu u baníkov nielen v štiavnickom rudnom revíri, ale aj v zahraničí, najmä v nemeckých mestách v Sasku i českej Přibrami.
<br>Dr. Téry bol aj významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo Vysokých Tatrách, ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne. V Tatrách vzbudil pozornosť svojimi prvovýstupmi najmä na Prostredný hrot a Pyšný štít, neskôr na Lomnický štít. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“. ▼
 
<br>Ako redaktor časopisu Turisták lapja Téry venoval široký priestor príspevkom s tatranskou tematikou. Zasadzoval sa proti aktivitám veľkostatkárov v tatranskom regióne. Veľa pozornosti venoval otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva, či o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Téry sa venoval aj fotografovaniu a v prvých ročníkoch vyššie spomenutého časopisu uverejnil mnoho vlastných snímok. ▼
▲<br>Založil tzv. Sitniansky spolok maďarsko-karpatskej jednoty, ktorého hlavným poslaním bola syntéza zdravého športového vyžitia s poznávaním prírodných krás. Propagoval najmä Štiavnické vrchy a iné slovenské horstvá, predovšetkým Vysoké Tatry. Gróf Filip Coburg v roku 1886 dal na Téryho podnet filagóriu na Sitne (dnes rozhľadňa) – ktorá od roku 1852 ležala po zásahu blesku v ruinách – zrekonštruovať a zrekonštruovanú daroval Sitnianskemu turistickému klubu v Banskej Štiavnici.
<br>Edmund Téry bol jedným z prvých propagátorov výškového meteorologického observatória vo Vysokých Tatrách. ▼
 
<br>Jeho najväčším a najtrvalejším organizačným úspechom bolo presadenie chaty nad jazerným stupňom Malej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách, ktorú pomenovali na počesť svojho ideového tvorcu a ktorá od 21. augusta 1899 slúži verejnosti dodnes ako Téryho chata. ▼
▲<br>Dr. Téry bol aj významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo Vysokých Tatrách, ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne. V Tatrách vzbudil pozornosť svojimi prvovýstupmi najmä na Prostredný hrot a Pyšný štít, neskôr na Lomnický štít. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“.
 
▲<br>Ako redaktor časopisu Turisták lapja Téry venoval široký priestor príspevkom s tatranskou tematikou. Zasadzoval sa proti aktivitám veľkostatkárov v tatranskom regióne. Veľa pozornosti venoval otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva, či o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Téry sa venoval aj fotografovaniu a v prvých ročníkoch vyššie spomenutého časopisu uverejnil mnoho vlastných snímok.
 
▲<br>Edmund Téry bol jedným z prvých propagátorov výškového meteorologického observatória vo Vysokých Tatrách.
 
▲<br>Jeho najväčším a najtrvalejším organizačným úspechom bolo presadenie chaty nad jazerným stupňom Malej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách, ktorú pomenovali na počesť svojho ideového tvorcu a ktorá od 21. augusta 1899 slúži verejnosti dodnes ako Téryho chata.
 
== Ocenenia ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Edmund_Viliam_Téry“