Peter Karvaš: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 124 bajtov ,  pred 8 rokmi
presun z Osudu
d (typo gram)
(presun z Osudu)
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
'''Peter Karvaš''' (pseudonymy '''Jakub Riečan''', '''Ján Róbert Lipka''', '''Jozef Repka''', '''P. Bystrický''', '''Peter Bystrík''' a i.) (* [[25. apríl]] [[1920]], [[Banská Bystrica]] {{--}} † [[28. november]] [[1999]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[dramatik]], [[spisovateľ|prozaik]] a divadelný teoretik.
 
== Životopis ==
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] a akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (gymnázium, [[1930]]-[[1938]]), neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole ([[1938]]-[[1939]]), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1945]]-[[1947]]).
<br>Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači.
Po skončení vojny [[1945]]-[[1948]] dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, [[1949]]-[[1950]] kultúrny atašé na československej ambasáde v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] – [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]], od roku [[1980]] na dôchodku.
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /(Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko/).
 
Narodil sa v rodine lekára [[Ferdinand Karvaš|Ferdinanda Karvaša]] a akademickej maliarky [[Karola Skutecká-Karvašová|Karoly Skuteckej-Karvašovej]]. Vzdelanie získaval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], neskôr začal študovať v [[Praha|Prahe]] na [[České vysoké učení technické|ČVUT]] a súčasne na umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v [[Bratislava|Bratislave]]. Pracovať začal už v roku [[1939]] a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v [[Neografia|Neografii]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pracoval v [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodnom slovenskom vysielači]] a publikoval v povstaleckej tlači. V rokoch [[1946]] – [[1949]] pracoval ako [[dramaturg]] [[Nová scéna|Novej scény]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1949]] – [[1951]] pôsobil ako kultúrny atašé na veľvyslanectve v [[Bukurešť|Bukurešti]], neskôr pracoval na Povereníctve školstva, bol redaktorom [[Kultúrny život|Kultúrneho života]] a tiež tajomníkom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] mal zakázané publikovať až do roku [[1990]]. V rokoch [[1968]] – [[1974]] bol docentom divadelnej vedy, po roku [[1974]] vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v [[Bratislava|Bratislave]].
K jeho životu sa vracia aj [[dokumentárny film]] nakrútený v roku 2002 /Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko/
.
== Tvorba ==
Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.
 
Literárne činný bol od roku [[1937]], kedy začal publikovať svoje prvé diela v [[Studentský časopis|Studentskom časopise]] a vo [[Svojeť|Svojeti]] a [[Mladá kultúra|Mladej kultúre]]. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny. Je(súbor autorom [[expresionizmus|expresionistických]] [[próza|próz]], [[román]]ov zachycujúcich spoločenské problémyreportáží a humornýchčŕt a satirických próz''Most'', ale tiež reportáží. V divadelných hrách, tematicky čerpajúcich z obdobia [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny1945]] i zo súčasnosti, kritizoval zneužívanie moci a ohrozenie slobody). V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
 
== Dielo ==
===Próza ===
 
*[[1946]] – ''Niet prístavov''
*[[1947]] – ''Polohlasom''
 
=== Dráma ===
 
*[[1943]] – ''Hanibal pred bránami'', rozhlasová hra (v roku [[1949]] prepracované na divadelnú hru)
*[[1943]] – ''Maják'', jednoaktovka
 
=== Teoretické diela ===
 
*[[1948]] – ''Kapitolky o rozhlase'', postrehy k problematike rozhlasovej hry
*[[1948]] – ''K základným otázkam súčasného divadla'', historicko-teoretická kniha
 
=== Reportáže ===
 
*[[1945]] – ''Most'', publicistické a reportážne črty
*[[1953]] – ''Dieťa a meč'', reportáž o Nemeckej demokratickej republike
*[[1960]] – ''Výlet na juh'', reportáž zo Sovietskeho zväzu
*[[1996]] – ''Idúcky tam a spiatky''
 
== Literatúra ==
* Slovník slovenských spisovateľov
 
== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}
 
{{DEFAULTSORT:Karvaš, Peter}}