|
'''Gregoriánsky chorál''' je forma jednohlasného liturgického latinského bohoslužobného spevu rímskokatolíckej cirkvi v kostole. Je to vlastne súbor niekoľko tisíc spevov. Gregoriánsky chorál vznikol v 9. a 10. storočí vo Franskej ríši, podľa iných názorov pôvodne v oblasti Ríma už od 5. storočia, podľa (zrejme nepravdivej) legendy ho zložil sám pápež Gregor Veľký (odtiaľ názov). Stáročia bol inšpiračným zdrojom európskych umeleckých skladieb, najmä duchovnej hudby 11. - 16. storočia. Dnes ho spievajú prakticky už len nadšenci.
V karolínskej dobe prenikol do západnej a strednej Európy. Pri kláštoroch a biskupstvách sa zakladali spevácke školy tzv. [[Schola cantorum]]. Spevy gregoriánskeho chorálu sa uplatňovali v rámci dvoch druhov bohoslužieb (omša a [[ofícium]]).
== Štýlový ideál gregoriánskeho chorálu, jeho formy a druhy ==
Gregoriánska melodika smeruje k dosiahnutiu princípov čo najväčšej čistoty, názornosti a poriadku. Jasnosť a poriadok sa dosahujú niekoľkými spôsobmi.
Predovšetkým každý druh spevu je odlišne zhudobnený podľa jeho miesta v [[ofícium|ofíciu]]. [[modlitba|Modlitby]] a čítania sú najjednoduchšie, viac-menej recitované. Bohatšiu melodiku má [[psalmódia]]. Je to vlastne spev žalmov a žalmových textov.
Treťou skupinou sú útvary, ktoré nie sú ani recitatávne ani psalmodické, ale voľne komponované. Tie sú aj hudobne náročnejšie. Sem patria spevy od jednoduchších útvarov až po koncertné kusy spievané sólistami.
Rôznym druhom zodpovedajú tri typy spevu:
* [[sylabický spev]]
* [[neumatický spev]]
* [[melizmatický spev]]
Spevy sa členia aj podľa spôsobu spievania:
* antifonálne spevy (striedanie zborov)
* responzoriálne spevy (striedanie sólistov a zboru)
* priame
Hlavným činiteľom dosahovania princípu jasnosti a poriadku je jednota textu a melódie.
== Prednes gregoriánskeho chorálu v stredoveku ==
=== Spev ===
O predvádzaní chorálu v [[stredovek|stredoveku]] existuje, bohužial, málo informácií. Spievalo sa pravdepodobne viac nazálne, používal sa aj spev [[falzet|falzetom]]. Ním sa snažili dosiahnuť mimoriadne vysoké polohy pretože stredovek považoval vysoké tóny všeobecne za krásne
=== Organ ===
Otázne zostáva aj použitie [[organ|organu]]. V ranom stredoveku bol organ ešte dosť hlučný a zvukovo nepríjemný, a preto sa v tomto období používal hlavne pri väčších a hlučnejších produkciách a procesiách, alebo sprevádzal hymny spievané veriacimi. Hoci o organoch v kostoloch vieme už od [[8. storočie|8. storočia]]. So zbotrom sa pravidelne začal používať až od 13. storočia. Vtedy sa totiž zdokonalila jeho konštrukcia a skultivoval sa jeho zvuk.
== Vznik nových foriem ==
Prenikanie gregoriánskeho chorálu do nových oblastí je spojené aj so vznikom nových foriem, predovšetkým trópov a sekvencií.
== Notácia gregoriánskeho chorálu ==
Jednou z ústredných otázok hudobných teoretikov bolo vytvorenie adekvátnej notácie. Pokým sa chorál tradoval ústne postačovala notácia, ktorá slúžila ako opora pamäti. Značky, tzv. [[neumy]], sa písali nad text a označovali približné stúpanie a klesanie melódie. Neurčovali ešte ani presnú výšku ani dĺžku. Hraničným intervalom medzi ktorým sa neuma pohybovala bola kvinta.
Hlavné značky boli tri a tie sa medzi sebou kombinovali:
* punktum ('''.''')
** označujúci kratší a relatívne nižší tón
* virga ('''/''')
** tón relatívne vyšší a dlhší
* virga jacens ('''-''')
** pre dlhší tón, ktorý neskôr splynul s punktom
V priebehu [[10. storočie|10. storočia]] sa neumy už vpisovali do rôznej výšky nad textom. Veľký pokrok znamenalo zavedenie linajky (najprv červenej pre tón ''„f“'', neskôr žltej pre ''„c“''), okolo ktorej sa neumy grupovali. [[Quido z Arezza]] už v [[11. storočie|11. storočí]] používal štvorlinajkovú osnovu a používal písmená na začiatku linajok pre tóny ''f'' ''c'' a ''g'', z ktorých sa pravdepodobne vyvinuli moderné kľúče.
V snahe o spresnenie zápisu sa vytvorili viaceré notácie, v ktorých sa používali sa označovanie nôt a intervalov písmená. Všetky tieto notácie mali len časovo a miestne obmedzenú platnosť. Budúcnosť bola v zdokonaľovaní neum, ktoré sa v praxi dobre zaužívali. Miestami sa udržali do 13. až [[14. storočie|14. storočia]] a spočiatku sa nimi zapisovala aj raná viachlasná hudba.
Zavedenie osnovy si vyžiadalo úpravu v písaní neum. Vznikla notová hlavička a nôžka. Zložené neumy sa prepracovali do tzv. [[ligatúra|ligatúr]] zložených zo spojených, rovných alebo zaokrúhlených čiar. V [[12. storočie|12.]] a 13. storočí sa v južnej Európe ustálili hlavičky v charakteristickej štvorhrannej forme, tzv. ''[[nota quadrata]]'', ktorá sa používa dodnes pri notovaní chorálu. Táto notácia sa nazývala kvadratická.
== Význam gregoriánskeho chorálu ==
Svojou krásou uchvacoval myseľ stredovekého človeka. Z gregoriánskeho chorálu čerpala ľudová pieseň takmer všetkých európskych národov, duchovná pieseň, hudba stredovekých duchovných hier a rytierske umenie.
Melodika gregoriánskeho chorálu mala vplyv na počiatky operného recitativu. Ako [[cantus firmus]] (základná melódia) sa stala oporou viachlasnej hudby a témou pre tvorbu mnohých novodobých skladateľov, ako napr. [[Johann Sebastian Bach]], [[Hector Berlioz]], [[Ferenc Liszt]] alebo [[Gustav Mahler]]. Vzniklo veľa chrámových skladieb ovplyvnených práve gregoriánskym chorálom.
== Zdroj ==
* Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava
[[Kategória:Dejiny hudby]]
{{Link FA|en}}
[[Kategória:Cirkevná hudba]]
[[Kategória:Kresťanská hudba]]
[[an:Cante gregoriano]]
[[be-x-old:Грэгарыянскі сьпеў]]
[[bg:Грегорианско песнопение]]
[[ca:Cant gregorià]]
[[cs:Gregoriánský chorál]]
[[da:Gregoriansk sang]]
[[de:Gregorianischer Choral]]
[[el:Γρηγοριανό μέλος]]
[[en:Gregorian chant]]
[[eo:Gregoria ĉanto]]
[[es:Canto gregoriano]]
[[et:Gregoriuse koraal]]
[[eu:Kantu gregorianoa]]
[[fi:Gregoriaaninen kirkkolaulu]]
[[fr:Chant grégorien]]
[[gl:Canto gregoriano]]
[[he:מזמור גרגוריאני]]
[[hr:Gregorijanski napjev]]
[[hu:Gregorián ének]]
[[id:Kidung Gregorian]]
[[it:Canto gregoriano]]
[[ja:グレゴリオ聖歌]]
[[ko:그레고리오 성가]]
[[la:Cantus Gregorianus]]
[[lt:Grigališkasis choralas]]
[[lv:Gregoriāņu dziedājums]]
[[nl:Gregoriaanse muziek]]
[[no:Gregoriansk sang]]
[[pl:Chorał gregoriański]]
[[pt:Canto gregoriano]]
[[ro:Muzică gregoriană]]
[[ru:Григорианское пение]]
[[sh:Gregorijanski koral]]
[[simple:Gregorian chant]]
[[sl:Gregorijanski koral]]
[[sv:Gregoriansk sång]]
[[uk:Григоріанський спів]]
[[vi:Thánh ca Gregory]]
[[zh:额我略圣歌]]
[[zh-min-nan:Gregorius sèng-koa]]
| 