Bratislavské oppidum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: cca. → cca (3)
Rudko (diskusia | príspevky)
wikilinky, štylistika
Riadok 1:
'''Bratislavské oppidum''' bolo [[Kelti|keltské]] (veľmi pravdepodobne [[Bojovia|bójske]]) [[oppidum (železná doba)|oppidum]] na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave v neskorej laténskej dobe (presnejšie koniec [[2. stor.storočie pred Kr.]] – cca [[44 pred Kr.]]). Veľmi pravdepodobne bolo hlavným mestom bójskeho kvázištátu na strednom [[Podunajsko|Podunajsku]], ktorý konkuroval susednému [[Norické kráľovstvo|Norickému kráľovstvu]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]].
 
== Vývoj ==
Na území Bratislavy historici{{chýba citácia}} predpokladajú takýto vývoj: Oppidum vzniklo s druhou vlnou príchodu Bójov[[Bojovia|Bojov]], t. j. asi po [[113 pred Kr.]] Po roku [[58 pred Kr.]] (kedy sa BójoviaBojovia podľa prameňov pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva) bolo oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, čo spôsobilo, že bratislavskí BójoviaBojovia v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[44 pred Kr.]] podľahli [[Dákovia|Dákom]] na čele s kráľom [[Burebista|Burebistom]], ktorí bratislavské oppidum zničili. Po jeho zániku sa stalostala centrom hospodárskych a politických udalostí opevnená osada na Devínskom vrchu, ktorá bola po celé [[1. stor.storočie pred Kr.]] husto osídlená a mala podobne ako oppidum neagrárny charakter.
 
== Poloha a charakteristika ==
Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
 
Rozkladalo sa zhruba na území medzi [[Palisády|Palisádami]], [[Svoradova ulica (Bratislava)|Svoradovou ul.ulica]], [[Hurbanove námestie|Hurbanovým námestím]], [[Námestie SNP|Námestím SNP]], [[Panská ulica (Bratislava)|Panskou]] a [[Laurinská ulica (Bratislava)|Laurinskou ulicou]] a južným svahom Bratislavského[[Hradný hradnéhovrch (Bratislava)|bratislavského Hradného vrchu]]. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej [[Akropola|akropoly]] na západ od [[Ventúrska ulica (Bratislava)|Ventúrskej ulice]]) a štvrtí výrobného charakteru (cca {{ha|31.71|m}} podhradia na východ od Ventúrskej ul.ulice a na sever od akropoly).
 
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou Nám.[[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestia Slobody]] je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk evidovaných do roku [[1989]]. K opevneniu sa viažu priekopy z [[Rudnayove námestie (Bratislava)|Rudnayovho námestia]] a murovaný objekt na [[Kapitulská ulica (Bratislava)|Kapitulskej ulici]]. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., [[Partizánska (Bratislava)|Partizánska]]), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a [[Michalská ulica (Bratislava)|Michalskou ulicou]] a [[Primaciálne námestie|Primaciálnym námestím]]). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí. Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú samozrejme tiež veľmi početné.
 
== Mincovňa ==
Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila nálezom[[Nález rôznehominciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21|nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21]]. K minciam lokálnej proveniencie patria zlaté mušľovité [[statér]]y s legendou [[BIATEC]] a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida evidujemesa ajevidujú cudzie razby: [[Norikum|norické]] razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legednou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa bežných názorov{{chýba citácia}} sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch [[70 pred Kr.|70]] – [[58 pred Kr.]]
 
==Pozri aj ==