Edmund Viliam Téry: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
d wikilinky |
||
Riadok 12:
== Život ==
Narodil sa [[4. júla]] [[1856]] v rodine Jozefa Rickera z Rakúska, ktorý pracoval na óbébskom statku baróna Sinu a v roku [[1862]] si nechal pomaďarčiť meno na Téry. Mladý Edmund Viliam (po maďarsky Ödön Vilmos) ukončil Gymnázium v Miškovci, kde zmaturoval. Medicínu študoval na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity. Ako študent pracoval v samovzdelávacom a podpornom spolku medikov. V budínskej nemocnici Sv. Jána smeroval k chirurgii, ovplyvnený prednáškami dr. Jozefa Fodora si však zaumienil dosiahnuť kvalifikáciu v odbore všeobecné lekárstvo. Popri štúdiu ako dobrovoľník absolvoval aj vojenskú službu. [[7. novembra]] [[1876]] sa oženil a vojenskú službu ukončil [[1. októbra]] [[1877]]. Začal pracovať aj na vedeckom ústave univerzity, urobil aj skúšky na hlavného vojenského lekára. Vysokoškolský diplom získal [[5. apríla]] [[1879]], nastúpil dráhu praktického lekára. V školskom roku [[1879]]/80 pracoval pri profesorovi Jozefovi Kovácsovi, kde získal aj diplom chirurga. V roku [[1879]] sa uchádzal o uvoľnené miesto banského lekára v Štefultove (dnes súčasť [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]), ktoré aj získal [[28. novembra]].[[1880]]<ref> ŠÚBA, Fond HKG, Spisy hlavného lekára, r.[[1880]]-[[1885]] </ref>.
<br> Od apríla 1884 pre spory s miestnymi funkcionármi Téry prijal funkciu pomocného neplateného koncipienta na uhorskom ministerstve vnútra, ktorému v tom čase podliehali aj zdravotnícke služby. Téry už trvale ostal zamestnancom ministerstva – postupoval od výpomocného koncipienta cez titulárneho až po funkciu zdravotného inšpektora a ministerského radcu, ktorú vykonával od [[17. júna]] [[1890]] prakticky až do svojej smrti. Práca bola spojená s mnohým cestovaním, ale to mu vyhovovalo, pretože mu umožňovalo spoznávať prírodné krásy takrečeno celej vtedajšej uhorskej krajiny, no najmä Slovenska. K zápaľu pľúc, ktorý dostal pri inšpekčnej ceste po zajateckých táboroch v zime [[1916]] a [[1917]], sa pridružila duševná depresia spôsobená jednak náročnosťou povolania – vypätie z konfliktov a jednak z vojnových hrôz nezmyselnej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], na ktorej mal aj svojich dvoch synov a jeho inak pevný organizmus sa už nedokázal zotaviť. Zomrel v Budapešti [[11. septembra]] [[1917]].
Riadok 24:
Založil tzv. [[Sitniansky spolok maďarsko-karpatskej jednoty]], ktorého hlavným poslaním bola syntéza zdravého športového vyžitia s poznávaním prírodných krás. Propagoval najmä Štiavnické vrchy a iné slovenské horstvá, predovšetkým Vysoké Tatry. Gróf [[Filip Coburg]] v roku 1886 dal na Téryho podnet filagóriu na Sitne (dnes rozhľadňa) – ktorá od roku [[1852]] ležala po zásahu blesku v ruinách – zrekonštruovať a zrekonštruovanú daroval Sitnianskemu turistickému klubu v Banskej Štiavnici.
Dr. Téry bol aj významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]], ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne<ref> Fotoarchív SBM v B.Š., Turisták lapja, 13, [[1901]] </ref>. V Tatrách vzbudil pozornosť svojimi prvovýstupmi najmä na Prostredný hrot a Pyšný štít, neskôr na Lomnický štít. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“.
Ako redaktor časopisu Turisták lapja Téry venoval široký priestor príspevkom s tatranskou tematikou. Zasadzoval sa proti aktivitám veľkostatkárov v tatranskom regióne. Veľa pozornosti venoval otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva, či o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Téry sa venoval aj fotografovaniu a v prvých ročníkoch vyššie spomenutého časopisu uverejnil mnoho vlastných snímok.
| |||