15
úprav
d (r2.7.1) (robot Pridal: eo:Artikoleja preĝejo) |
d (gramatika) |
||
[[File:Artikulárny kostol - Svätý Kríž.JPG|thumb|Svätý Kríž - artikulárny kostol]]
'''Artikulárny kostol''' je [[sakrálna stavba]], postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku [[1681]] na [[Šopronský snem|šopronskom sneme]], ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
== Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb ==
{{Hlavný článok|Reformácia}}
Morálny úpadok spoločnosti v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili [[Avignonské pápežstvo|avignonským pápežstvom]] ([[1308]]–[[1378]]) a [[pápežská schizma|pápežskou schizmou]] ([[1378]]–[[1416]]), vystupňovanou [[Storočná vojna|vojnou medzi šľachtou]], povstaniami roľníkov
=== Protireformácia a rekatolizácia ===
Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala [[protireformácia]] a [[rekatolizácia]]. Ešte v 1. polovici 17. st. boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.
Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna [[inkvizícia]]. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník [[Rudolf II.]], na rozdiel od svojho otca [[Maximiliána]], ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.
Na uhorský trón sa dostal [[Leopold I. (SRR)|Leopold I.]], ktorého vychovávali [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]]. Nastalo desaťročie [[Absolutizmus|absolutizmu]]. Bolo odobraných 888 kostolov.
=== Artikuly ===
Dňa 8. októbra [[1681]] vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci, aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami:
* Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:
** musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
|
úprav