Artikulárny kostol: Rozdiel medzi revíziami

'''Artikulárny kostol''' je [[sakrálna stavba]], postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku [[1681]] na [[Šopronský snem|šopronskom sneme]], ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.

Morálny úpadok spoločnosti v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili [[Avignonské pápežstvo|avignonským pápežstvom]] ([[1308]]–[[1378]]) a [[pápežská schizma|pápežskou schizmou]] ([[1378]]–[[1416]]), vystupňovanou [[Storočná vojna|vojnou medzi šľachtou]], povstaniami roľníkov a a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. [[Reformácia]] sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch [[1521]]-[[1523]], v [[Uhorsko|Uhorsku]] stále vládli katolícki [[Habsburgovci]].

Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala [[protireformácia]] a [[rekatolizácia]]. Ešte v 1. polovici 17. st. boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.

Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna [[inkvizícia]]. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník [[Rudolf II.]], na rozdiel od svojho otca [[Maximiliána]], ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.

Dňa 8. októbra [[1681]] vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci, aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami: