Space Shuttle: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d jazyk, wikilinky |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4:
'''Space Shuttle''' bol [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný [[kozmický raketoplán]] používaný na lety do vesmíru vládnou organizáciou [[NASA]]. Mal sa stať jednou zo súčastí projektovaného komplexného kozmického dopravného systému STS (Space Transportation System), ktorý však nebol realizovaný.
Raketoplán
{{Raketoplány}}
Riadok 59:
* zadná časť — motorový priestor s motormi SSME. (dĺžka 5,48 metra)
Priestor pre posádku (7 osôb, v núdzových prípadoch až 10 osôb) má objem {{m3|71.5}} a v jeho priestoroch je atmosféra normálneho vzduchu s tlakom
[[Súbor:STS-112 Atlantis carrying S1 truss.jpg|thumb|left|250px|Raketoplán Atlantis prinášajúci časť zariadenia pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu]]
Riadenie systémov raketoplánu zaisťuje päť hlavných palubných počítačov typu IBM AP-101S (pôvodne AP-101) s výkonom viac ako 1 milión operácií za sekundu a s [[Operačná pamäť|operačnou pamäťou]] 256K 32bitových slov. Počas kritických fáz letu ako je vzlet a pristátie, sú štyri počítače prepojené a navzájom sa kontrolujú. Piaty, vybavený jednoduchším programovým vybavením, slúži ako záloha.
Riadok 111:
A. Zosilnená uhlíkovo-uhlíková izolácia RCC (teploty nad 1 260 °C)<br />
B. Keramické platničky (
C. Platničky z keramických vlákien (370–648 °C)<br />
D. Plsť (do 370 °C)
Riadok 161:
||OV-101
||''Enterprise''
|| určený iba na kĺzavé
|-
||OV-099
Riadok 173:
||OV-103
||''Discovery''
||prevádzkyschopný / vyradený
|-
||OV-104
||''Atlantis''
||prevádzkyschopný / vyradený
|-
||OV-105
||''Endeavour''
||prevádzkyschopný / vyradený
|}
=== Ekonomika prevádzky ===
Pôvodné predpoklady, že po ekonomickej stránke bude prevádzka raketoplánov výhodná sa ukázala ako chybná. Už pred rokom [[1985]] sa náklady na vypustenie pohybovali od 71 po 74
Náklady v porovnaní s ďalšími
{| class=wikitable
Riadok 197:
|-
||Delta-2
||45
||5 / 1,8
||8 800 – 9 700 / 24 200 – 27 100
|-
||[[Atlas (raketa)|Atlas-2]]
||75
||6,5 / 2,8
||11 200 – 12 800 / 26 490 – 30 240
|-
||[[Titan (raketa)|Titan]]-4B
||200
||21,6 / 8,6
||9 050 – 18 320 / 23 170 – 46 350
|-
||Ariane 5
||120
||17,9 / 6,7
||
|-
||[[Proton (nosná raketa)|Proton]]
||50
||20,8/5,4
||2 200 – 3 310 / 9 050 – 12 580
|-
||'''STS'''
||175
||24,3 / 5,8
||7 060 – 14 790 / 29 580 – 61 370
|}
Riadok 230:
=== Pozemné prípravy ===
[[Súbor:STS-117 second rollout.jpg|left|250px|thumb|Presun raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] [[STS-117]] na [[štartovací komplex 39|štartovaciu rampu]]]]
Družicový stupeň je po návrate z predchádzajúcej misie presunutý do jednej z troch montážnych hál OPF ([[Orbiter Processing Facility]]) na vyloženie nákladu a odstrojenie, v priebehu ktorého sa demontujú hlavné motory SSME a nahradia sa inými, ktoré medzitým prešli údržbou. Revíziou prechádzajú tiež moduly manévrovacích motorov OMS a RCS, ktoré sa niekedy tiež ako stavebný celok vymenia. Kontrolou prejde aj systém tepelnej ochrany TPS a je prípadne opravený a ošetrený. V OPF je do
V montážnej budove VAB ([[Vehicle Assembly Building]]) sa medzitým na pohyblivom vypúšťacom zariadení MLP ([[Mobile Launcher Platform]]) z jednotlivých segmentov zostavia obidva štartovacie stupne SRB a potom sa k nim pripojí odhadzovacia nádrž ET. Po ukončení príprav družicového stupňa v OPF je tento prevezený do VAB, žeriavom zdvihnutý, otočený do vertikálnej polohy a pripojený k ET. Po dokončení základných previerok sa MLP so zostaveným kompletným raketoplánom prevezie pásovým transportérom na jednu z dvoch [[štartovací komplex 39|štartovacích rámp LC-39A alebo LC-39B]] (v súčasnosti už len na 39-A), kde sa MLP posadí a napojí na pozemné zariadenie (rozvody elektrickej energie, dátové komunikačné linky, rozvody dodávky stlačených plynov, prevádzkových kvapalín a pohonných látok). Na rampe prebehnú ďalšie skúšky zostavy, zavŕšené
Na rampe sa tiež naloží zostávajúce užitočné zaťaženie.
Riadok 284:
=== Návrat na Zem ===
Družicový stupeň sa otočí proti smeru letu a zapojí motory OMS, ktoré znížia jeho rýchlosť o 85 až {{m|110|m}}/s. Zážih motorov OMS sa oficiálne považuje za začiatok pristávacieho manévra. Tým sa pôvodná dráha zmení na eliptickú s [[perigeum|perigeom]] pod hornou hranicou atmosféry. Po ukončení manévru sa raketoplán otočí do polohy pre vstup do atmosféry (predkom dopredu, pozdĺžnu os asi 30º nad [[horizont]]). V tejto polohe sa totiž opiera o zemskú atmosféru veľkou plochou, čo umožňuje aerodynamické brzdenie a zároveň tepelnému treniu vystavuje svoju spodnú, tepelne najlepšie chránenú stranu. Potom sa z dôvodu bezpečnosti z
Počas zostupu atmosférou družicový stupeň vďaka aerodynamickému odporu stráca rýchlosť, pričom jeho [[kinetická energia]] sa mení na tepelnú a okolitý vzduch sa v nárazovej vlne ohrieva na vysokú teplotu a ionizuje sa. Tepelná energia z nárazovej vlny sa v prvých fázach zostupu prenáša na povrch raketoplánu najmä žiarivým prenosom (radiačne), pričom povrch sa zahrieva na najexponovanejších miestach až na 1 500 °C. V neskorších fázach zostupu, keď sa raketoplán pohybuje v hustejších vrstvách atmosféry a prúdenie okolo neho prechádza z laminárneho na turbulentné, sa pridáva aj prenos tepla vedením a nábežné hrany môžu byť vystavené teplotám až 1 800 °C. Stabilitu lode v tejto fáze udržujú korekčné raketové motory, nakoľko je hustota atmosféry ešte príliš nízka na to, aby mohli byť použité aerodynamické prvky. So vzrastajúcim odporom vzduchu rastá aj preťaženie na palube raketoplánu.
Riadok 391:
* [http://spaceflight.nasa.gov/shuttle/ Aktuálny stav misií raketoplánu] (po anglicky)
* [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/PROJ/USA/STS.HTM Prehľad letov v encyklopédii SPACE-40] (po česky)
* [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts.htm STS v Malej
[[Kategória:Program Space Shuttle]]
| |||