Albedo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 321 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
štylistika a drobné úpravy
d (r2.6.4) (robot Pridal: an:Albedo)
d (štylistika a drobné úpravy)
[[Súbor:Albedo-e hg.svg|thumb|Percento difúzne odrazeného slnečného svetla vo vzťahu k rôznym povrchom na Zemi.]]{{pozri|albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov|albedo (biológia)|albede vo fyzike}}
'''Albedo''' je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v [[klimatológia|klimatológii]] a [[astronómia|astronómii]]., pričom Presnápresná definícia sa líši podľa odboru.
 
== Albedo vo fyzike ==
Všeobecne vo fyzike ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia; ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia; ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého [[sneh]]u je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 precentá sa pohltia. Povrch [[oceán]]ov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia [[voda]] pohltí.
Všeobecne vo [[fyzika|fyzike]] ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy.
 
==Albedo v klimatológii/meteorológii/astronómii ==
V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je sférické alebo ''Bondovo albedo''. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definuje ako ''Lambertovo albedo''.) Sférické albedo je [[bezrozmerná veličina]] A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom [[fázový uhol|fázovom uhle]] v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiestené kolmo smerom k [[Slnko|Slnku]] v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. ''Geometrické albedo'' je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na [[Zem (planéta)|Zemi]], ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] možno zo [[Zem]]e pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. [[Mars]] pri menej ako 42°, [[Jupiter]] do 11°, [[Saturn]] do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.
Všeobecne vo fyzike ide o mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii jeJe to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia; ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer v rámci viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia; ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého [[sneh]]u je vysoké,dosahuje až 98 percent. To znamená, že až 98 percent svetelných lúčov sa odrazí a iba 2 precentápercentá sa pohltiapohltené. Povrch [[oceán]]ov má albedo nízke albedo, len 5 percent, takže; až 95 percent žiarenia [[voda]] pohltí.
 
V astronómii sa albedo ráta ako pomer množstva odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia.
V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je tzv. sférické alebo ''Bondovo albedo''. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definujeoznačuje ako ''Lambertovo albedo''.) Sférické albedo je [[bezrozmerná veličina]] A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom [[fázový uhol|fázovom uhle]] v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiestené kolmo smerom k [[Slnko|Slnku]] v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. ''Geometrické albedo'' je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na [[Zem (planéta)|Zemi]], ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] možno zo [[Zem]]e pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. [[Mars]] pri menej ako 42°, [[Jupiter]] do 11°, [[Saturn]] do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.
 
V [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]] je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre [[neutrón]]y.
 
== Literatúra ==
{{Encyklopédia astronómie}}
*{{Citácia knihy | priezvisko = Hajduk | meno = Anton | priezvisko2 = Štohl | meno2 = Ján a kol. | odkaz na autora = | titul = [[Encyklopédia astronómie]] | vydavateľ = Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1987 | isbn = 65-045-87 EAS | kapitola = | strany = | jazyk = slovensky }}
 
[[Kategória:Astrofyzika]]