Sochárstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
sochárstvo |
d Verzia používateľa 91.229.29.1 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Robbot |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Dying gaul.jpg|thumb|[[Antika|Antická]] socha umierajúceho [[Galia|Gala]]]]
'''Sochárstvo''' je trojrozmerný druh [[umenie|umenia]], ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy [[kameň]]ov - najčastejšie [[mramor]], [[kov]], [[drevo]]), alebo plastického materiálu ([[keramika]], [[sklo]], [[porcelán]]...).
Řádek 30 ⟶ 31:
Niektorí sochári občas používajú na výrobu [[maketa|makiet]] pre prezentácie svojich návrhov menej stabilné materiály, ako je [[vosk]], [[kaolín]], [[sadra]], či [[plastelína]]. Umelci zameraní na výtvarný umelecký smer, nazvaný [[retroarcheológia]] môžu prezentovať práce, tvorené z takýchto nestabilných materiálov ako finálne.
== Charakteristické znaky sochárstva vo svete ==
=== Ázijské sochárske umenie ===
V [[ázia|ázijskom]] umení je sochárstvo späté s [[náboženstvo]]m. Hlavnými náboženstvami v Ázii sú [[Hinduizmus]] a [[Budhizmus]]. [[Kambodža|Kambodžské]] hinduistické sochárstvo je charakterizované podľa skulptúr, ktoré sa nachádzajú na chrámovej hore [[Angkor Vat|Angkor]], ktorej organizované rabovanie malo zásadný vplyv pre vývoj a smerovanie sochárskej tvorby v okolitých krajinách. V [[Thajsko|Thajsku]] medzi skulptúrami dominovala socha [[Budha|Budhu]]. Thajské sochy sú počas nasledujúcich dôb od svojho vzniku zdobené často pozlacovaním.
==== Južná Ázia ====
Prvé známe sochy v [[Južná Ázia|Južnej Ázii]] pochádzajú z obdobia [[Harrapská kultúra|Harrapskej kultúry]] (územie dnešného [[Pakistan]]u v 3300–1700 pred Kr.). Patria medzi najskoršie známe prípady výskytu skulptúr na svete. Neskôr spolu s rozvojom východných náboženstiev ako sú [[Hinduizmus]], [[Budhizmus]] a [[Džinizmus]] sa rozvíjali v stále komplikovanejších, veľkolepejších svätyniach, bronzové a kamenné sochárske diela. Najslávnejšími [[India|indickými]] príkladmi sú jaskynné chrámové komplexy [[Ellora]] a [[Ajanta]] so svojou kamenosochárskou [[architektúra|architektúrou]], s pravdepodobne najimpozantnejšími skulpturálnymi schémami aké môžeme na svete vidieť.
[[Súbor:Khajuraho5.jpg|thumb|Detail jedného chrámu v [[Khajuraho|Khajurahe]]]]
V druhom až prvom storočí pred Kristom vznikali na území vtedajšej severnej Indie (teraz juh [[Afganistan]]u a sever Pakistanu) figurálne diela, ktoré boli anatomicky realistickejšie. Boli nimi vyobrazené epizódy zo života a učenia [[Gautama Budha|Gautama Budhu]]. Aj keď India mala dlhú tradíciu v sochárskej tvorbe a bohatú tradíciu v ikonografii, Budha nebol prezentovaný v sochárskych dielach v ľudskej podobe iba vo forme symbolov ako boli [[stúpa|stúpy]]. Nová alternatíva v štýle prezentácie Budhovej sochy ako osoby bola ovplyvnená [[Staroveké Grécko|antickým umením]], ktoré priniesli Gréci do svojej dŕžavy v [[Gandahár]]e.
Obdivuhodné sú diela sôch z ružového [[pieskovec|pieskovca]] z provincie Mathura tvorené v období impéria [[Gupta]] (4. – 6. st. n. l.). Ich dokonalosť neskôr ovplyvnila čínske sochárstvo v období dynastie [[Sui]] a umelecké štýly v celom zvyšku východnej Ázie. Novšie [[štuk]]ové, [[bridlica|bridlicové]], či [[íl]]ové sochárske diela pochádzajúce z [[Afganistan]]u sú zmesou vplyvu indického post- guptového manierizmu a klasického umenia. Klasickým príkladom sochárskej tvorby južnej Indie z obdobia dynastie [[Chola]] (r. 850-1250 n. l.) sú oslavné bronzové skulptúry ako je socha bohyne tanca [[Nataraja]].
Jednou z najpopulárnejších turistických destinácií je aj obrovský chrámový komplex [[Khajuraho]], ktorý bol vybudovaný počas sto rokov (od r. 950 do 1050) v centrálnej Indii. Niekoľko chrámov zasvetených džinistickým božstvám, zvyšok hinduistickému božskému triu, v ktorom sú [[Brahma]], [[Vishnu]], či [[Shiva]] s niekoľkým formám jeho stelesnenia ako napríklad [[Devi]] v chráme [[Devi Jagadambi]]. Chrámy sú pokryté spleťou sošiek ľudí, vo veľkom množstve s erotickými výjavmi.
Tradície indického sochárstva nadväzujú od [[Mahabalipuram]]ských [[granit]]ových sošiek dynastie [[Pallava]] (7. st) až do 20. či 21. storočia. Indické sochárske diela súčasných umelcov sú polymorfné, vrátane oslavy krásy ľudského tela (napr. diela od sochára [[Dhruva Mistry]]).
==== Čína ====
Artefakty pochádzajúce z [[Čína|Číny]] sú tvorené s veľkou remeselnou zručnosťou. Väčšie umelecké série sochárskych diel sa dajú priradiť do pár historických periód. Prvou historicky zaujímavou periódou bolo obdobie západnej dynastie [[Zhou]] (1050-771 BCE), z ktorej pochádza množstvo rôznych komplikovane tvarovaných bronzových nádob. Nasledujúcou, tiež zaujímavou periódou bolo obdobie dynastie [[Han]] (206 BCE-220 CE), známe hrobkou [[Qin Shi Huang]]a, prvého vládcu dynastie [[Qin]], ktorá bola predchodcom Han. V hrobke sa nachádza veľkolepá armáda [[terakota|terakotových]] sôch vojakov cisárovej armády.
Prvé budhistické sochy v Číne pochádzajú z tretieho storočia, z obdobia Troch kráľovstiev ([[Wei]], [[Shu]] a [[Wu]]). Známa je [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii|lokalita svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO)]] [[Longmen Grottoes]] blízko [[Luoyang]], ktorá je najväčším súborom sochárskych diel v Číne.
V dnešnej dobe je za zlatú éru čínskeho sochárskeho umenia považované obdobie dynastie [[Tang]] (roky 618-907), ktoré v [[európa|európskom]] ponímaní splýva s tzv. temným obdobím čínskej histórie. Dekoratívne figuríny z tohto obdobia sa stali v euroamerickej kultúre v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] veľmi populárnym aj obchodným artiklom. Špeciálne vyhľadávanými boli niektoré monumentálne sochy Budhu, pochádzajúce z obdobia dynastie [[Sui]], ktoré mali svoju inšpiráciu v indickom umení z obdobia impéria Gupta. Sú považované za bohatstvo svetového sochárskeho umenia. Záujem západu o čínske sochárske umenie, ktoré nasledovalo po dynastii Tang opadlo, výnimkou môžu byť ornamentálne zdobené doplnky najčastejšie vyrábané z [[nefrit]]u. Vyhľadávaná je hlavne čínska [[keramika]] a [[porcelán]]. Čínske skulpturárne umenie nezvykne zobrazovať nahé ľudské telo, jedine s výnimkou sochárskych diel, ktoré mali slúžiť ako materiály pre štúdium [[medicína|medicíny]]. Čínske sochy nemajú za úlohu predstavovať portréty konkrétnych osôb. Výnimkami sú monumentálne sochy v [[kláštor]]och.
V 20. storočí vplyvom politických udalostí v Číne došlo v čínskom sochárstve k odklonu k vplyvom [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ktorého hlavnou témou je ideologická, [[komunistická propaganda]]. Čínski sochárski umelci v zahraničnom [[exil]]e sú súčasťou euroamerickej iniciatívy súčasného umenia.
==== Japonsko ====
Väčšia časť japonskej maliarskej a sochárskej tvorby je založená na podpore vládnucich vrstiev, dynastií a japonských náboženských hnutiach. V období Kofun v treťom storočí sa ako náhrobky začali používať hlinené sochy nazvané haniwa. V japonskej budhistickej hrobke Hórjú-dži je súsošie Shaka Trinity s Budhom a jeho nasledovníkmi. Charakteristické sú drevené sošky z 9. storočia vyobrazujúceho tlstého Budhu zo Shakyamuni v chráme Muro-ji, typické pre ranné obdobie Heian. Je zahalený do hrubej zvlnenej prikrývky, so strohým výrazom v tvári.
=== Afrika ===
Sochárstvo patrí v africkej kultúre medzi ťažiskový druh umenia. [[Afrika|Africkí]] umelci favorizujú trojdimenzionálny umelecký prejav pred plošným. Aj keď antropológovia tvrdia, že najstaršou africkou kultúrou je nigérijská kultúra [[Nok]] (asi 500 pred Kr.), v skutočnosti kultúra [[faraón]]skej ríše vznikla omnoho skôr ako éra ríše Nok.
Umenie hrá jednu z hlavných úloh v živote afrických ľudí a ich komunít po celom kontinente. Výsledné umelecké diela mávajú symbolický význam, ktorými prezentujú tradície, kolekcie zbierok diel afrických umelcov vytvárajú obraz o umení čierneho kontinentu. Jednotlivé sochárske diela reflektujú regióny, z ktorých pochádzajú, použitými materiálmi, či technikami, ich funkcie sa z regiónu na región odlišujú.
Sochy [[západná Afrika|západnej Afriky]] majú pretiahnuté telá, ostré, hranaté tvary, zobrazenie tvárí je skôr zamerané na ideál ako na portrét konkrétnej osoby. Tieto sochy sú používané počas náboženských rituálov. Ich povrch býva počas ceremónií krytý ďalšími materiálmi podľa konkrétnych príležitostí. V kontraste s týmito sochami sú diela kmeňov Západnej Afriky, ktoré hovoria jazykom [[Mande]]. Tieto diela, vyrobené z dreva, sú plošne roztiahnuté do šírky, ich ruky a nohy majú cylindrický tvar.
Najcharakteristickejším znakom sôch [[Stredná Afrika|Strednej Afriky]] sú tváre srdcovitého tvaru vnútorne zakriveného s podkladom na ktorom sú kruhy a body. Aj keď niektoré skupiny preferujú viacero geometrických a hranatých zobrazení tváre, nie sú všetky detaily zhodné. Tiež nie všetky sochy sú vyrobené z rovnakého materiálu. Najčastejším materiálom je drevo, ale bežné je využitie [[slonovina|slonoviny]], kosti, kameňa, hliny a kovu. Celkovo stredoafrický región má veľmi jasne odlíšiteľný štýl sochárskeho prejavu, ktorý je ľahko identifikovateľný. Podľa jednotlivých odlišností sa dá ľahko bližšie špecifikovať miesto, kde bola skulptúra vyrobená.
[[Východná Afrika]] nie je známa svojimi sochárskymi dielami, no jedným z typov, ktoré poznáme v tejto oblasti sú stĺpovité skulptúry. Sú to tesané stĺpy v tvare ľudskej postavy, ktoré sú dekorované geometrickými tvarmi, pričom na vrchole stĺpov sú sochy zvierat, ľudí, alebo rôznych iných objektov. Tieto stĺpy sú umiestňované ku hrobom a sú asociované so smrťou a životom predkov.
Najstaršie známe figúry, ktoré vznikli v [[Južná Afrika|Južnej Afrike]] pochádzajú z rokov 400 až 600 n.l. Majú hlavy cylindrického tvaru Tieto hlinené sochy sú zmesou vyobrazenia ľudí a zvierat. Iné ako hlinené sú drevené opierky hlavy, ktoré boli vyrobené ich vlastníkmi. Opierky sú zdobené geometrickými tvarmi, ale aj zvieracími motívmi.
Každý africký región má svoj unikátny sochársky štýl. Druh materiálu a dôvod pre výrobu skulptúry reflektuje pôvod skulptúr.
=== Egypt ===
[[Súbor:Egypte louvre 173.jpg|thumb|[[Achnaton]] a [[Nefertiti]].]]
Umenie [[staroveký Egypt|starovekých egyptských]] sôch je podmienené výsledkom vývoja chápania spôsobu prezentácie starovekých egyptských božstiev, [[faraón]]ov, nebeských kráľov, kráľovien v zhmotnenej podobe. Pre výrobu sôch platili striktné pravidlá: sochy mužov museli byť tmavšej farby, ako sochy žien, sediace postavy museli mať ruky položené na kolenách, bol špeciálne určený vzhľad pre vyobrazenie jednotlivých egyptských božstiev. Umelecké diela boli usporiadané podľa presného poradia v úplnom súlade s konvenciami doby, s konvenciami, ktoré platili tri tisícročia s malými zmenami vo vzhľade sôch s výnimkou krátkeho obdobia vlády [[Achnatona]] a [[Nefertiti]] kedy bolo výraznejšie uprednostňované naturálne vyobrazenie.
=== Amerika ===
Skulptúry [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] sa rozvíjali v dvoch oddelených a odlišných regiónoch [[Májska kultúra|mexickom]] na severe a [[Inkovia|peruánskom]] na juhu. V obidvoch regiónoch dominovali kamenné sochárske diela, ktoré postupne s vývojom kultúr a technológií nahradzovala hlina a kovy.
V [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] bolo dominantné drevo, z ktorého sa vyrábali [[totem]]y, totemové stĺpy, rôzne rituálne masky, nástroje a člny. História sochárskeho umenia Severnej Ameriky po príchode [[Európan]]ov má svoje základy v hodnotách civilného života a protestantskom kresťanstve [[18. storočie|18. storočia]].
Americké skulptúry polovice až konca [[19. storočie|19. storočia]] boli najčastejšie v štýle [[klasicizmus|klasicizmu]], či [[romantizmus|romantizmu]], no snažili prejaviť dramatickosť, epickosť, skoro až žurnalistický realizmus.
Verejné stavby prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]] často poskytovali svoj [[architektúra|architektonický priestor]] pre sochárske diela, špeciálne pre [[reliéf]]y. V [[50. roky 20. stročia|50. rokoch]] začala byť výchova k tradičnému sochárstvu nahradzovaná vplyvmi zameranými na filozofiu abstraktného umenia dizajnérskej školy [[Bauhaus]]u. Na verejných miestach boli tradičné figurálne diela nahradzované minimalistickými skulptúrami.
Moderní sochári používajú dizajn inšpirovaný klasickým aj abstraktným umením. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] nastal obrat k realizáciám figuratívnych sochárskych diel, po roku [[2000]] sa v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]] v širšej miere znovu preferuje figurálny [[dizajn]].
=== Európa ===
==== Nahota v umení ====
Nezahalená, nezdobená postava klasickej gréckej sochy je príkladom uznania, alebo pocty zobrazovanej osobnosti, božstva, či iných bytostí. [[Atlét]]i, [[kňaz]]i a bohovia sú identifikovateľní bez ohľadu či majú odev, alebo sú bez neho.
[[Renesancia|Renesančná]] zaujatosť [[metafora]]mi gréckeho klasického umenia, navádzala umelcov tvoriť sochy nahých postáv prezentujúcich dokonalé formy ľudských tiel. Následne na to, je nahota skulptúr a malieb reprezentáciou ideálu, ktorý môže byť nevinný, otvorený, alebo čistý.
V súčasnosti sú sochy nahých postáv bežné. Podobne ako v maľbách ich tvorba je cvičením, ktoré podporuje chápanie [[anatómia|anatomickej]] stavby ľudského tela a napomáha poskytnutiu znalostí o podklade, ktorým sú formované odevy odetých sôch.
Sochy nahých postáv sú vcelku akceptované väčšinou spoločenstiev, z väčšej časti pre dlhodobú tradíciu podpory tejto formy výtvarného prejavu. Občas sa zobrazenia nahoty stretnú s námietkami zo strany konzervatívnych moralistov, či náboženských skupín. Klasickými príkladmi tohto javu je odstránenie penisov zo zbierok antických sôch vo [[Vatikán]]e a pridanie sadrových odliatku figového listu na [[Michelangelo]]vu sochu Dávida pri návšteve kráľovnej Viktórie v Britskom múzeu.
==== Sociálne postavenie sochárov ====
Sochári vo svete boli najčastejšie považovaní za remeselníkov, ktorí zostávali v anonymite. V histórii antického sochárstva bolo niekoľko sochárov, ktorí získali spoločenské uznanie hlavne v období Periklových Atén (448-429 pred Kr.).
Asi o 2000 rokov neskôr v období renesancie, sochárske umenie kulminovalo v kariére Michelangela Buonarrotiho, ktorý vďaka svojej genialite vstúpil medzi šľachtu. Sochárstvo bolo aj vtedy remeslom, no sochári ktorí vynikali nad ostatnými boli stavaní na úroveň uznávaných [[básnik]]ov a [[maliar]]ov. V 19. storočí tiež začala byť sochárska tvorba zábavou pre horné meštiacke vrstvy, podobne ako bola poézia, hudba či maliarske umenie.
==== Antické Grécko a Rím ====
[[Súbor:Tiberius enamel bust.JPG|thumb|left|Busta [[Tiberius|Tiberia]] v antickom štýle.]]
Špecifické rysy tradícií vyobrazenia v európskom [[antika|antickom]] umení:
# celé postavy: mladí muži atletických postáv a celé nahé ženské postavy
# portréty: zreteľné výtvarné vyjadrenie veku a charakteru zobrazenej osoby
# použitie klasických kostýmov a snaha o vyjadrenie vlastností antických bohov
# zameranie sa na naturalistické zobrazenie odpozorované podľa živých modelov
Rysy, ktoré európske klasické diela zdieľajú s ostatnými:
# postavy prezentujú neutrálny postoj a vnútornú vyrovnanosť
# detaily nenarúšajú pocit zo súladu medzi hmotou a priestorom, ktorý ju obklopuje
# detaily vyvolávajú pocit masívnosti väčšej ako sú v reále
# vytvorený priestor pôsobí dojmom duchovna až nekonečna
==== Gotika ====
[[Súbor:Levoca Last Supper.jpg|thumb|[[Posledná večera]], gotické súsošie od [[majster Pavol z Levoče|majstra Pavla z Levoče]].]]
[[Gotika|Gotické]] sochy prešli vývojom od románskeho stuhnutého, pretiahnutého štýlu, do geometrického a naturalistického vplyvu konca [[12. storočie|12.]] a začiatku [[13. storočie|13. storočia]].
Do architektúry včlenené sochy na západnom (kráľovskom) portáli na [[katedrála v Chartres|katedrále Notre-Dame v Chartres]] (r. [[1415]]) sú prvými gotickými skulptúrami, ktoré boli revolučnou zmenou v štýle a modelom pre nasledujúce generácie sochárov. V katedrále v [[nemecko]]m [[Bramberg]]u je najväčšia zbierka sochárskych diel 13. storočia. V gotickom [[Anglicko|Anglicku]] boli sochárske práce využívané viac na výzdobu náhrobných kameňov a na nefiguratívne výzdoby. [[Taliansko]] bolo ovplyvnené klasickým umením, ale gotika aj tam mala svoj dopad na sochárske výzdoby kazateľníc ako bola kazateľnica v [[Pisa|Pise]], či v [[Siena (mesto)|Siene]].
Tvorba severoeurópskeho sochára [[holandsko|holandského]] pôvodu [[Claus Sluter|Clausa Slutera]] s jeho sklonom k [[naturalizmus|naturalizmu]] bola signálom pre koniec éry gotickej sochy a prechodu k vývoju klasicistického renesančného štýlu konca [[15. storočie|15. storočia]].
==== Renesancia ====
[[Súbor:Donatello david plaster replica front 1000px wide.jpg|thumb|left|Bronzová replika Donatellovho Dávida v múzeu v [[Londýn]]e.]]
[[Súbor:Michelangelos David.jpg|thumb|Michelangelova socha Dávida.]]
Začiatok obdobia [[renesancia|renesancie]] v Európe je v jednotlivých krajinách a regiónoch rôzny (v niektorých miestach gotika pretrvala dlhšiu dobu ako inde). V [[Taliansko|Taliansku]] sa renesančné vplyvy v sochárstve prejavili trendom k naturalistickému zobrazeniu, ktoré bolo inšpirované antickými sochami. Jedným z najdôležitejších sochárskych umelcov, ktorí obnovili klasický spôsob prezentácie a tým sa stali zakladateľmi renesancie v sochárstve bol [[Donatello]]. Jeho najdôležitejším sochárskym dielom, ktoré sa stalo prelomovým v jeho klasickom období je bronzová socha Dávida (nemá nič spoločné so známou sochou Dávida od [[Michelangelo|Michelangela]]), ktorá sa v súčasnosti nachádza v paláci Bargello (teraz múzeu umenia) vo [[Florencia|Florencii]]. V období svojho vzniku bola táto socha od čias antiky prvou, ktorá zobrazovala nahú stojacu postavu a je zároveň považovaná za prvé významné sochárske dielo obdobia renesancie.
Najznámejším a najslávnejším predstaviteľom obdobia renesancie a [[manierizmus|manierizmu]] v sochárstve je [[Michelangelo Buonarroti]], so svojimi sochami a súsošiami ako boli Dávid, Pieta, [[Bakchus]], Ráchel, [[Mojžiš]] či sochy členov rodiny de’[[Medici]]. Jeho svetovo najznámejšia socha Dávida (odhalená 8. septembra 1504) je príkladom štýlovo rovnovážneho vyobrazenia ľudskej postavy a antického sochárstva. Mladý [[žid]]ovský kráľ Dávid je vyobrazený v chvíli, keď sa rozhodol bojovať s [[Goliáš]]om. Na rozdiel od predošlých vyobrazení tejto témy, v ktorých bol Dávid po obrovej porážke, je Michelangelov je napätý a pripravený na boj..
==== Manierizmus ====
[[Súbor:Saliera (js).jpg|thumb|left|Soľnička od [[Benvenuto Cellini]]ho.]]
[[Súbor:Giambologna raptodasabina.jpg|thumb|Giovanni Bologna: „Únos Sabíny“.]]
[[Manierizmus]] bol charakteristický svojim odklonom od realistického zobrazenia umeleckých diel renesancie k abstrakcii vo farbách i kompozíciách zobrazovaných subjektov.
Názorným príkladom manieristického prístupu je dielo „Únos Sabíny“ od [[taliansko|talianskeho]] post renesančného umelca [[francúzsko|francúzskeho]] pôvodu [[Giovanni Bologna|Giovanni Bolognu]] ([[Gianbologna]]), v ktorom sú postavy usporiadané v neprirodzených pózach, emočne podriadených téme a výpovedi tohto umeleckého diela.
Ďalším exemplárom diela, ktoré je podriadené manieristickej kompozičnej forme je [[soľnička]] zo [[zlato|zlata]] a [[eben|ebenového dreva]] od talianskeho umelca [[Benvenuto Cellini]]ho z roku [[1540]] zobrazujúca v neprirodzenej, natiahnutej polohe boha [[Neptún]]a a bohyňu [[Amfitríta|Amfitrítu]] (symbolizujúcich zem a vodu).
==== Barok ====
[[Súbor:BerniniAngel03.jpg|thumb|left|Berniniho socha anjela.]]
Figúry [[barok]]ových súsoší nadobudli nový význam. Využívali dynamiku pohybu a energie foriem ľudských postáv v tvare víru obtočených o vzniknutý stredový priestor. Ideálny náhľad na barokové súsošia je možné objavovať z rôznych uhlov. Charakteristické barokové skulptúry boli obohatené využitím osobitých svetelných efektov, či efektov striekajúcej, či stekajúcej vody barokových [[fontána|fontán]]. Barokoví umelci na dosiahnutie dokonalosti vizuálnej harmónie a efektov hry svetla u svojich sochárskych diel výsledky svojej práce často spájali s predstavavami [[architektúra|architektonického]] riešenia miest ich inštalácie.
Bezpochyby najvýznamnejším predstaviteľom a vzrom baroka v európskej sochárskej tvorbe bol taliansky umelec [[Gian Lorenzo Bernini]]. Jeho prvé sochárske diela boli inšpirované [[antické Grécko|helenistickým obdobím antického Grécka]] a sochárstvom [[Imperium Romanum|Rímskeho impéria]]. Najslávnejšou Berniniho prácou je súsošie ''[[Extáza svätej Terézie]]''.
==== Neoklasicismus ====
[[Súbor:Thorvaldsens Venus.jpg|thumb|[[Bertel Thorvaldsen]]: [[Venuša (bohyňa)|Venuša]].]]
Sochárske diela éry [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] sú vlastne návratmi k štýlu a témam klasických diel antického Grécka. Známymi reprezentantmi tohto umeleckého smeru sú [[Taliansko|Talian]] [[Antonio Canova]], [[Anglicko|Angličan]] [[John Flaxman]], či [[Dánsko|Dán]] [[Bertel Thorvaldsen]]. Európsky neoklasicistický štýl sa neskôr uchytil aj v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]]. Príkladom toho sú sochy [[William Henry Rinehart|Williama Henry Rineharta]] (1825-1874).
== Pozri aj ==
* [[sochárska tvorba]]
* [[plastika]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sculptures}}
[[Kategória:Sochárstvo]]
{{Link FA|ca}}
{{Link FA|he}}
[[an:Escultura]]
[[ar:نحت]]
[[arz:نحت]]
[[ast:Escultura]]
[[az:Heykəl]]
[[bar:Buidhauarei]]
[[bat-smg:Skolptūra]]
[[be:Скульптура]]
[[be-x-old:Скульптура]]
[[bg:Скулптура]]
[[br:Kizellañ]]
[[bs:Skulptura]]
[[ca:Escultura]]
[[ckb:پەیکەرتاشی]]
[[co:Scultura]]
[[cs:Sochařství]]
[[cy:Cerfluniaeth]]
[[da:Skulptur]]
[[de:Skulptur]]
[[el:Γλυπτική]]
[[en:Sculpture]]
[[eo:Skulptarto]]
[[es:Escultura]]
[[et:Skulptuur]]
[[eu:Eskultura]]
[[ext:Escultura]]
[[fa:تندیسگری]]
[[fi:Kuvanveisto]]
[[fiu-vro:Skulptuur]]
[[fr:Sculpture]]
[[fur:Sculture]]
[[fy:Skulptuer]]
[[ga:Dealbhóireacht]]
[[gan:雕刻]]
[[gl:Escultura]]
[[gv:Jallooderys]]
[[he:פיסול]]
[[hi:मूर्ति कला]]
[[hr:Skulptura]]
[[hu:Szobrászat]]
[[ia:Sculptura]]
[[id:Seni patung]]
[[io:Skulto]]
[[is:Höggmyndalist]]
[[it:Scultura]]
[[ja:彫刻]]
[[ka:ქანდაკება]]
[[kk:Мүсіндеме]]
[[ko:조각]]
[[ky:Скульптура]]
[[la:Sculptura]]
[[lad:Eskultura]]
[[li:Beildhouwkuns]]
[[lt:Skulptūra]]
[[lv:Tēlniecība]]
[[mk:Вајарство]]
[[ml:ശില്പകല]]
[[mr:शिल्पकला]]
[[mt:Skultura]]
[[mwl:Scultura]]
[[my:ပန်းပု]]
[[nap:Scultura]]
[[nl:Beeldhouwkunst]]
[[nn:Skulptur]]
[[no:Skulptur]]
[[nrm:Stchulptuthe]]
[[oc:Escultura]]
[[pl:Rzeźba]]
[[pnb:بتی بنانا]]
[[pnt:Γλυπτικήν]]
[[pt:Escultura]]
[[qu:Ch'iquy]]
[[ro:Sculptură]]
[[ru:Скульптура]]
[[rue:Скулптура]]
[[scn:Scultura]]
[[sh:Skulptura]]
[[si:මූර්ති ශිල්පය]]
[[simple:Sculpture]]
[[sl:Kiparstvo]]
[[sr:Вајарство]]
[[sv:Skulptur]]
[[sw:Uchongaji]]
[[ta:சிற்பம்]]
[[te:శిల్పం]]
[[th:ประติมากรรม]]
[[tl:Panlililok]]
[[tr:Heykel]]
[[uk:Скульптура]]
[[ur:بت تراشی]]
[[vi:Điêu khắc]]
[[war:Iskultura]]
[[yi:סקולפטור]]
[[zea:Beêldouwkunst]]
[[zh:雕塑]]
| |||