Tuto stranku pisal strasny kokot a inac som aj kus vola. Neviem o com som pisal takze prepacte.
== Meno ==
Výraz 'Semiti' bol zavedený do vedeckej literatúry na konci [[18. storočie|18. stor.]] a bol odvodený od vlastného mena Sem, jedného z troch synov [[Noe|Noeho]], ktorý bol podľa biblickej [[genealógia|genealógie]] otcom väčšiny týchto národov. Ide teda o účelovo vytvorený výraz, ktorý umožňuje bližšie zaradenie veľkej skupiny semitských, t. j. afroázijských jazykov.
== Delenie ==
Semiti sa rozdelili na východnú a západnú vetvu.
K východným Semitom patrili: [[Akkadi]], [[Babylončania]], [[Asýrčania]] atď.
K západným Semitom patrili: [[Hebrejci]], [[Izraeliti]], [[Feničania]], [[Aksumovia]], [[Aramejci]], [[Arabi]] a i., zo súčasných napr. [[Amharovia]].
==Charakteristika==
Pôvod semitských kmeňov sa väčšinou kladie na Arabský polostrov a do Prednej Ázie, prípadne do oblastí juhozápadnej Ázie. Od [[3. tis. pred Kr.]] tu žili Semiti v polokočovných spoločenstvách, oázach a osvojovali si základy poľnohospodárskej a remeselnej výroby.
Prvými šíriteľmi semitských jazykov boli [[Feničania]], a to už v 2. tis. pred Kr., ďalšími od 2. pol. 1. tis. po Kr. Arabi a ďalšie semitské národy.