Edmund Viliam Téry: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Myron (diskusia | príspevky)
štylistika
Myron (diskusia | príspevky)
d →‎Dielo: štylistika
Riadok 17:
== Dielo ==
Doktor Téry sa hneď po príchode na Štiavnicko stal významným činiteľom tamojšej spoločnosti. Gróf Filip Coburg, majiteľ neďalekého kaštieľa vo Svätom Antone a vlastník celého Sitnianskeho panstva ho vymenoval za svojho osobného lekára i lekára panstva. Svojou nezištnou prácou a sociálnym cítením sa stal obľúbencom baníckej chudoby, ktorej položenie verejne a ostro pranieroval. Pomáhal kde mohol a keď nestačili lekárske prostriedky, odhaľoval za pomoci tlače (najmä v Orvosi Hetilap, [[1883]]) biedu robotníckych rodín v kraji pod Sitnom, sociálne príčiny ich chorôb, no aj mieru zavinenia panujúceho spoločenského poriadku.
 
[[19. decembra]] [[1885]] získal aj kvalifikáciu profesora pre strednú lekársku a zdravotnú školu. Viac rokov bol lekárom mestského divadla. Dlhé roky pôsobil ako vládny komisár pri rigoróznych skúškach.
 
Ako výskumník sa venoval výskumu kiahní i rubeoly a ich výskytu u baníkov nielen v štiavnickom rudnom revíri, ale aj v zahraničí, najmä v nemeckých mestách v Sasku i českej Přibrami<ref> ŠÚBA, HKG č. spisu 263 </ref>.
 
Založil tzv. [[Sitniansky spolok maďarsko-karpatskej jednoty]], ktorého hlavným poslaním bola syntéza zdravého športového vyžitia s poznávaním prírodných krás. Propagoval najmä Štiavnické vrchy a iné slovenské horstvá, predovšetkým Vysoké Tatry. Gróf [[Filip Coburg]] v roku 1886 dal na Téryho podnet filagóriu na Sitne (dnes rozhľadňa) – ktorá od roku [[1852]] ležala po zásahu blesku v ruinách – zrekonštruovať a zrekonštruovanú daroval Sitnianskemu turistickému klubu v Banskej Štiavnici.
 
[[19. decembra]] [[1885]] získal aj kvalifikáciu profesora pre strednú lekársku a zdravotnú školu. Viac rokov bol lekárom mestského divadla. Dlhé roky pôsobil ako vládny komisár pri rigoróznych skúškach.
 
Dr. Téry bol aj významným výkonnostným horolezcom, ktorý uskutočnil viacero tatranských prvovýstupov. S jeho menom sa spája nielen pomenovanie významnej chaty vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]], ale aj názvy štítov a aj Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne<ref> Fotoarchív SBM v B.Š., Turisták lapja, 13, [[1901]] </ref>. V Tatrách vzbudil pozornosť svojimi prvovýstupmi najmä na Prostredný hrot a Pyšný štít, neskôr na Lomnický štít. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“.
Riadok 32:
Jeho najväčším a najtrvalejším organizačným úspechom bolo presadenie chaty nad jazerným stupňom Malej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách, ktorú pomenovali na počesť svojho ideového tvorcu a ktorá od [[21. augusta]] [[1899]] slúži verejnosti dodnes ako Téryho chata.
Jeho neskresľované informácie o žalostnom stave verejného zdravotníctva na vidieku, aj neskoršie kritické správy o priebehu boja s infekčnými chorobami a od roku [[1914]] o katastrofálnej hygiene vo vojenských zajateckých táboroch naďalej popudzovali vrchnosť, ale koniec-koncov si predsa len vynútili aj nápravné opatrenia.
 
== Ocenenia ==
[[14. júna]] [[1913]] obdržal na základe odporučenia Ministerstva obrany vysoké Uhorské vyznamenanie „Železný kríž III. triedy“.