Človek pekinský: Rozdiel medzi revíziami

 

==Nálezy z Čou-kchou-tienu ==

Vykopávky pod vedením Rakúšana menom [[Otto Zdansky]], ktoré sa začali v roku 1921 v lokalite s názvom „[[Čou-kchou-tien]] (Zhoukoudian) lokalita 1“ v Číne (presnejšie vo „Vrchu dračích kostí“ (po čínsky Lung-ku-šan, pchinjin: Longgushan) pri dedine Čou-kchou-tien 50 km od Pekingu), viedli najprv len k nálezom niekoľkých zubov. Jeden nález zuba z roku 1927 (nálezcom bol Švéd [[Birgin Bolin]]) primäl Kanaďana menom [[Davidson Black]] priradiť ho (spolu s nálezmi zubov z roku 1921 a 1923 z tej istej lokality) v tom istom roku do nového druhu menom ''Sinanthropus pekinensis'' (Black v texte opisu navrhol, aby sa opis priraďoval jemu aj Zdanskemu ako spoluautorovi, ale keďže autorom opisu je len Black, je jediným správnym autorom len Black). Black sa v tom istom roku 1927 ujal vedenia aj vykopávok. V roku 1928 sa v tej istej lokalite našli dve primitívne ľudské čeľuste a fragmenty lebky a v roku 1929 Číňan [[Wen-čung Pej]] (angl.: W. Ch. Pei, pchinjin: Bei Wenzhong) našiel prvú lebku sinantropa. Do roku 1937 (teraz už o.i. pod vedením Nemca [[Franz Weidenreich|F. Weidenreicha]]) sa v lokalite našli celkovo zvyšky vyše 14 lebiek, 147 zubov, 7 častí stehnovej kosti, dve ramenné kosti, jedna kľúčová kosť a jedna zápästná kôstka. V roku 1939/1940 F. Weidenreich druh Sinanthropus pekinensis spojil s druhom Pithecanthropus erectus do nového druhu nazvaného [[Homo erectus]], ale zhruba do 70. rokov ešte niektorí autori stále klasifikovali čou-kchou-tienske nálezy ako Sinanthropus pekinensis či Pithecanthropus pekinensis (čo je jeden z alternatívnych názov).

 

V roku 1937 výskumy zastavil postup Japoncov. V roku 1941, počas druhej svetovej vojny, sa pôvodná zbierka nálezov stratila; špekuluje sa, že je zakopaná niekde v Číne, že sa potopila pri bombardovaní Pearl Harboru Japoncami alebo je niekde mimo Číny. Skutočnosť, že vykopávky boli spracované veľmi dôkladne a F. Weidenreich ich opísal veľmi podrobne, túto stratu minimalizuje <ref>Delson, E.:Encyclopedia of human evolution and prehistory, 2000; http://german.cri.cn/chinaabc/chapter14/chapter140404.htm</ref>.

Výskumy boli obnovené v roku 1949 a menšie nálezy ľudí z lokality sa uskutočnili v rokoch 1951, 1955 a 1966. V roku 1979 boli výskumy obnovené znova a dlhodobo, ale nové hominidné nálezy sú iba fragmentárne a našli sa hlavne kamenné nástroje (do roku 1998 sa ich našlo 17 000) a kosti 97 druhov zvierat.

 

Nálezy z Čou-kchou-tienu sa staršie datovali do asi 460 až 350 tisíc/(podľa Thurzo 1998) 230 tisícami rokov BP (niekde sa uvádzal začiatočný dátum až 600 000 rokov). Encyklopédia archeológie 1985 písala, že ''geologické datovanie zaraďuje nálezy do [[glaciál]]u [[mindel]] až do raného [[interglaciál]]u [[mindel-riss]]''. Podľa nového datovania vrstiev, z ktorých nálezy pochádzali, z roku 2009 sú najstaršie nálezy staré 770 000 +/- 80 000 rokov, najmladšie sú staré 400 000 - 500 000 rokov. <ref>Guanjun Shen, Xing Gao, Bin Gao, Darryl E. Granger: Age of Zhoukoudian Homo erectus determined with 26Al/10Be burial dating in: Nature, Vol. 458, 2009, str, 198–200; http://veda.sme.sk/c/4345232/pekinsky-praclovek-ostarel-o-200-tisic-rokov.html</ref>

 

Pôvodne sa predpokladalo, že jaskyne boli obývané nepretržite počas celého obdobia (vtedy datovaného na) 460 000 - 230 000 rokov, ale neskôr (ešte pred zmenou datovania) sa ukázalo, že šlo najmenej o tri samostatné časové jednotky osídlenia.