Stirlingov motor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprendek (diskusia | príspevky)
spresnenie definicie - stirling nemusi vzdy fungovat ako spalovaci motor
Oprendek (diskusia | príspevky)
použitá literatúra prepísaná pomocou <ref>
Riadok 55:
Príklad: Bežný rodinný dom – bez bazénov, klimatizácie..., byt v čase neprítomnosti obyvateľov počas dňa, má trvalú potrebu el. energie veľmi nízku. V prevádzke je malý počet zariadení, ktoré pre svoju prevádzku potrebujú neustále byť pripojené na el. sieť – [[chladnička]], [[mraznička]], zariadenia v tzv. spiacom režime..., po príchode obyvateľov - osvetlenie, zvlhčovač vzduchu, príprava teplej úžitkovej vody atď. A práve tam je možné použiť Stirlingov motor o potrebnom (malom) výkone. <br />
 
Elektrická účinnosť motora malého výkonu je relatívne nízka a pohybuje sa v rozsahu 10% (350 Wel),12,5% (800 Wel) a 25% (3000 Wel) [2]<ref>{{cite book
| last = Brand
| first = Ir. W. K.
| title = The Stirling Engine, Decentralised Cogeneration & The Clima Change Challenge
| publisher = Cogen Europe
| year = 1997
}}</ref>. V ďalšom je možné uvažovať o spojení Stirlingovho motora s [[tepelné čerpadlo|tepelným čerpadlom]], kde dôjde k lepšiemu využitiu tepelnej energie, resp. primárnych zdrojov. [[Tepelná účinnosť]] použiteľného Stirlingovho motora sa pohybuje v rozmedzí 60-70%, elektrická 20-30%, teda [[celková účinnosť]] je okolo 90% {{chýba citácia}}- (použiteľný v zmysle prevádzkovom. Nemá totiž význam hovoriť o kogenerácii o výkone 350 W). Prevádzkový čas 5000 - 10 000 hodín bez údržby a dlhý čas po prvú [[generálna oprava|generálnu opravu]], čo je cca 30 000 hodín{{chýba [4]citácia}} zaručuje hospodárnu prevádzku kogenerácie aj zariadeniam o malom výkone (okolo 10 kWel), hospodárnejšiu ako pri použití Ottovho motora.
Štúdia pre spoločnosť Forst & Sullivan<ref>{{cite journal
Štúdia pre spoločnosť Forst & Sullivan [7] poukázala na fakt, že za priaznivých okolností môžu byť Stirlingove motory na trhu skôr ako palivové články – a to práve z dôvodu ich možnosti nasadenia ako viacpalivových zariadení – (zemný plyn/iné palivo ako záloha) a jednoduchšej výrobe.
|first= Rastislav
|last= Isteník
|year=2005
|month=March
|title=The Stirling engine and its thermal efficiency
|journal=MECCA - Journal of Middle European Construction and Design of Cars
|volume=III.
|issue=No. 1
|pages=19–24
|publisher=ČVUT, Praha, Czech Republic
|issn=ISSN 1214-0821
|url=http://bozek.cvut.cz/mecca/2005/1_05-istenik-en.pdf
|accessdate=2011-11-19
}}
Štúdia pre spoločnosť Forst & Sullivan [7]</ref> poukázala na fakt, že za priaznivých okolností môžu byť Stirlingove motory na trhu skôr ako palivové články – a to práve z dôvodu ich možnosti nasadenia ako viacpalivových zariadení – (zemný plyn/iné palivo ako záloha) a jednoduchšej výrobe.
 
== Referencie ==
Řádek 64 ⟶ 85:
Použitá literatúra:
* [1] Š. Antal: Termodynamika, STU Bratislava, Edičné stredisko STU BA 1992
* [2] BWK 1-2 / 99 jan./feb., str. 8, Springer VDI Verlag
* [2] Ir. W. K. Brand: The Stirling Engine, Decentralised Cogeneration & The Clima Change Challenge, Cogen Europe, 1997
* [3] BWKJ. 1-2Majer / 99a jankol./feb.,: str.Energetické 8stroje, SpringerSNTL/ALFA, VDIPraha Verlag1969
* [6] J. Majer a kol.: Energetické stroje, SNTL/ALFA, Praha 1969
* [6] J. Majer a kol.: Energetické stroje, SNTL/ALFA, Praha 1969
* [7] Isteník, R.: The Stirling engine and its thermal efficiency, In: MECCA - Journal of Middle European Construction and Design of Cars, No. 1, March 2005, Volume III., Editor: ČVUT, Praha: ČVUT, Czech Republic, 2005. ISSN 1214-0821 - p. 19-24.
 
 
== Iné projekty ==