Hudobný klasicizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
nic
Riadok 1:
'''Hudobný klasicizmus''' je hudobná tvorba veľkej časti [[18. storočie|18.]] a začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Predpokladom vzniku hudobného klasicizmu boli nové náboženské a myšlienkové prúdy, ktoré pramenili z rozpadu [[feudalizmus|feudálnej spoločnosti]].
 
Štýlový charakter klasicizmu dodal vznik a rozvoj komických operných žánrov (''opera buffa, opéra comique, Singspiel''), komorná hudba a symfonická hudba nadväzujúca na tanečnú rytmiku šľachtických (menuet) a ľudovejších (contredanse) tancov s vytváraním prehľadnej formy a ornamentálne spevnej
melodiky. Rozvoj dominujúcich inštrumentálnych žánrov predurčil ešte v [[barok]]u typ homofónnej suity (ordre, partity), sonáty da camera a opernej symfónie talianskeho typu.
 
V spojení s [[tanečnosť]]ou sa rozvinuli črty prehľadnej formovej stavby založené na usporiadanosti (jednote i kontraste) v oblasti tonálnej, tematickej i stavebnej.
 
Inštrumentálnu hudbu klasicizmu najdokonalejšie stelesňuje sonátová forma v súvislosti s cyklickou symfóniou, inštrumentálnym koncertom a sláčikovým kvartetom.
 
Raným klasicizmom (asi do roku [[1770]]) sa rozumie obdobie, keď tanečnosť a formová prehľadnosť porážajú barokovú nabubrenosť.
 
Vrcholný klasicizmus vytyčuje vyššie ideové nároky, ktoré prinieslo meštianske [[osvietenstvo]] (hnutie [[Sturm und Drang]]).
 
Osvietenské ideály, ktoré sa obracali na celé ľudstvo, zostávali kritériom klasicizmu, nacionálne idey začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] otvárajú prechod k [[romantizmus|romantizmu]].
 
Predstaviteľmi hudobného klasicizmus boli [[Johann Christian Bach]], [[Josef Mysliveček]], [[Jean-Philippe Rameau]], [[Joseph Haydn]], [[Karel Stamic]], [[Christoph Willibald Gluck]], [[Ludwig van Beethoven]], [[Wolfgang Amadeus Mozart]] a [[Franz Schubert]].