Metafyzika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: oc:Metafisica
Riadok 19:
Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný, systematický výklad reality. Jedná sa o teoretické a [[rozum|racionálne]] postihovanie [[pravda|pravdy]], založené na konštrukcii myšlienok a myšlienkových systémov bez jasného opierania sa o [[empíria|empirické]] dáta.
* '''axiomatická metóda'''
[[axióma|Axiómy]] sú postuláty, ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou [[a priori|apriórnej]] samozrejmosti, preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. [[René Descartes|René Descarta]]. [[axióma|Axiomatická]] metóda je jednoznačne naviazaná na [[logika|logickú]] [[dedukcia|dedukciu]], pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa neosvedčiloosvedčilo nielen v [[geometria|geometrii]], ale v rámci metafyziky aj v [[Grécka filozofia|antickej klasike]] (napr. [[Platón]]) alebo v [[Klasická filozofia|novovekej klasike]] trebárs u [[Baruch Spinoza|Barucha Spinozu]].
* '''transcendentálna metóda'''
Po prvotnom [[synonymum|synonymnom]] zamieňaní s pojmom „transcendentný“ (lat. transcendere – presahovať) v období [[scholastika|scholastiky]] sa, počnúc [[Immanuel Kant|Immanuelom Kantom]], význam tohto pojmu ustálil a transcendentálnym sa začalo nazývať to, čo umožňuje a podmieňuje ľudské poznanie. Transcendentálnu metódu teda ako prvý používa Kant, ktorý pôsobisko metafyziky redukuje na skúmanie [[a priori|apriórnych]] štruktúr nášho [[vedomie|vedomia]].
Riadok 25:
Táto metóda sa zameriava na najvšeobecnejší opis vzťahov a javov reality ako takej.
 
Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe, ale sa rôznorodo miesili.
 
== Klasické členenie ==