Spoločenstvo nezávislých štátov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JanoB (diskusia | príspevky)
rozšírenie článku
JanoB (diskusia | príspevky)
d + pracuje sa
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Aktualizovať}}
{{Infobox
Řádek 15 ⟶ 16:
|hlavicka1 = Založenie SNŠ
|popis2 = Dátum vzniku
|data2 = [[8. december]] [[1991]]
|popis3 = Zakladatelia
|data3 = {{Minivlajka|Arménsko|w}}<br />{{Minivlajka|Azerbajdžan|w}}<br />{{Minivlajka|Bielorusko|w}}<br />{{Minivlajka|Kazachstan|w}}<br />{{Minivlajka|Kirgizsko|w}}<br />{{Minivlajka|Moldavsko|w}}<br />{{Minivlajka|Rusko|w}}<br />{{Minivlajka|Tadžikistan|w}}<br />{{Minivlajka|Turkménsko|w}}<br />{{Minivlajka|Ukrajina|w}}<br />{{Minivlajka|Uzbekistan|w}}
Řádek 35 ⟶ 36:
}}
 
[[Súbor:CIS membership map.pngsvg|vpravo|náhľad|270px|{{legenda|#800080AA3580|členoviačlen SNŠ}}{{legenda|#009FC2|asociovaný člen SNŠ}}{{legenda|#ff8750FFA500|štátúčastník, zúčastňujúciale sa''de viure'' niektorých štruktúrachnečlen SNŠ}}{{legenda|#DD3C26|bývalý akočlen pozorovateľSNŠ}}]]
 
'''Spoločenstvo nezávislých štátov''' alebo skrátene '''SNŠ''' ({{V jazyku|rus|''Содружество Независимых Государств''}} - Sodružestvo nezavisimych gosudarstv; {{V jazyku|eng}} skratka „CIS“) je [[medzinárodná organizácia]] združujúca väčšinu z bývalých zväzových republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V súčasnosti (r. 2011) ho tvorí 11 nezávislých štátov.
Řádek 51 ⟶ 52:
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zmluva o založení Spoločenstva nezávislých štátov
| titul = Соглашение о создании Содружества Независимых Государств
| url = http://cis.minsk.by/main.aspx?uid=176
| dátum vydania = 14.01.2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 23.11.2011
| vydavateľ = ИсполнительныйVýkonný комитетvýbor СНГSNŠ
| miesto =
| jazyk = v ruštine
Řádek 62 ⟶ 63:
 
[[13. december|13. decembra]] [[1991]] na schôdzke [[prezident]]ov piatich [[Stredná Ázia|stredoázijských]] republík, ktoré boli súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ([[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Tadžikistan]], [[Turkménsko]] a [[Uzbekistan]]) v meste [[Ašchabad]] bolo prijaté vyhlásenie, že tieto krajiny majú záujem vstúpiť do novovzniknutej organizácie. Podmienkou bolo, že všetci členovia budú mať rovnocenné postavenie a budú uznaní za zakladajúcich členov SNŠ.<ref name="Султыгов">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = СултыговSultygov
| meno = МM.И I.
| odkaz na autora =
| titul = К вопросу создания Содружества Независимых Государств
Řádek 75 ⟶ 76:
}}</ref>
 
Na pozvanie kazašského prezidenta [[Nursultan Abiševič Nazarbajev|Nursultana Nazarbajeva]] sa v kazašskom hlavnom meste [[Alma-Ata|Alma-Ate]] konala schôdzka hláv 11 štátov bývalého ZSSR - [[Azerbajdžan]]u, [[Arménsko|Arménska]], [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Kazachstan]]u, [[Kirgizsko|Кirgizska]], [[Moldavsko|Моldavska]], [[Rusko|Ruska]], [[Tadžikistan]]u, [[Turkménsko|Turkménska]], [[Uzbekistan]]u a [[Ukrajina|Ukrajiny]] (z bývalých zväzových republík sa nezúčastnili [[Lotyšsko]], [[Litva]], [[Estónsko]] a [[Gruzínsko]]). Výsledkom schôdzky bolo [[21. december|21. decembra]] 1991 podpísanie tzv. „''Almaatskej deklarácie''“, ktorou sa signatári prehlásili za rovnoprávnych zakladajúcich členov [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]]. Almaatské stretnutie sa stalo dôležitým medzníkom v budovaní štátnosti v postsovietskom priestore, pretože zavŕšilo proces premeny bývalých republík Sovietskeho zväzu na suverénne štáty<ref name="Султыгов" />. Dodatočne, v roku [[1993]] sa plnoprávnym členom SNŠ stalo aj [[Gruzínsko]].<ref name="МИД_РФSNŠistor">{{citeCitácia webelektronického dokumentu
| url = http://www.ln.mid.ru/ns-rsng.nsf/8c21fbc45f12ec6d432569e700419ef3/c5363bace1a0db03c3257235004505e5?OpenDocument
| title = Содружество Независимых Государств (справочная информация)
| publisher = МИД РФ
| accessdate = 14 января 2008
| archiveurl = http://www.webcitation.org/616CTjchi
| archivedate = 2011-08-21
}}</ref>. Mimo SNŠ tak zostali iba tri [[pobaltské štáty]] - [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]], ktoré sa odmietli stať jeho súčasťou z historických dôvodov. Svoje predchádzajúce členstvo v ZSSR oficiálne vyhlásili za nedobrovoľné, násilné a ilegálne.
 
Prvá, zakladajúca etapa existencie SNŠ bola zavŕšená [[22. január]]a [[1993]], kedy bola v [[Minsk]]u prijatá na summite SNŠ ''Ústava Spoločenstva nezávislých štátov''. Ústavu však nepodpísali [[Ukrajina]] a [[Turkménsko]], ktoré sa v dôsledku tohoto kroku „[[De iure|de iure]]“ nepovažujú za plnohodnotných členov SNŠ, ale označujú sa len ako „zakladajúci členovia“ a „účastníci Spoločenstva“<ref name="SNŠistor">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 96 ⟶ 88:
| miesto = Minsk
| jazyk = v ruštine
}} </ref>. Mimo SNŠ tak zostali iba tri [[pobaltské štáty]] - [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]], ktoré sa odmietli stať jeho súčasťou z historických dôvodov. Svoje predchádzajúce členstvo v ZSSR oficiálne vyhlásili za nedobrovoľné, násilné a ilegálne.
}} </ref>. [[Turkménsko]] na summite SNŠ v [[Kazaň|Kazani]] ([[26. august]] [[2005]]) oficiálne oznámilo, že sa bude zúčastňovať na práci v SNŠ ako „asociovaný člen“<ref name="SNŠistor" />.
 
Prvá, zakladajúca etapa existencie SNŠ bola zavŕšená [[22. január]]a [[1993]], kedy bola v [[Minsk]]u prijatá na summite SNŠ ''Ústava Spoločenstva nezávislých štátov''. Ústavu však nepodpísali [[Ukrajina]] a [[Turkménsko]], ktoré sa v dôsledku tohoto kroku „[[De iure|de iure]]“ nepovažujú za plnohodnotných členov SNŠ, ale označujú sa len ako „zakladajúci členovia“ a „účastníci Spoločenstva“<ref name="SNŠistor"/>{{Citácia. [[Turkménsko]] na summite SNŠ v [[Kazaň|Kazani]] ([[26. august]] [[2005]]) oficiálne oznámilo, že sa bude zúčastňovať na práci v SNŠ ako „asociovaný člen“<ref name="SNŠistor"/>. elektronického dokumentu
 
== Členské krajiny a účastníci SNŠ ==
V zmysle platnej ''Ústavy Spoločenstva nezávislých štátov'' rozlišujeme niekoľko typov „účasti“ štátov v orgánoch a v samotnej činnosti SNŠ. Ide o „zakladateľov“, „členov“, „pridružených členov“ a „pozorovateľov“. Okrem týchto v ústave definovaných pojmov samotná organizácia používa aj označenie „účastník Spoločenstva“. Toto označenie nie je oficiálnym, ale možno ho opísať, ako označenie pre členský štát v širšom významezmysle slova, má širšiu charakteristiku ako označenie „člen“ (pojem „účastník Spoločenstva“ zahŕňa aj Ukrajinu, ktorá nespĺňa definíciu „člen“). ktoré má širšiu charakteristiku ako označenie „člen“.
 
Platná Ústava SNŠ upravuje okrem iného aj postup vstupu nového člena a postup vystúpenia členského štátu zo Spoločenstva nezávislých štátov. Vstúpiť môže štát len po predchádzajúcom jednohlasnom súhlase všetkých členov SNŠ.<ref name="Устав СНГ. Раздел II. Статья 7"/> V prípade, že má členský štát záujem vystúpiť zo Spoločenstva, je povinný 12 mesiacov pred zamýšľaným vystúpením z organizácie písomne o tom Spoločenstvo informovať. Počas tohoto obdobia je štát naďalej povinný plniť svoje záväzky plynúce mu z jeho členstva v SNŠ v plnom rozsahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 147 ⟶ 141:
 
 
„'''Zakladateľskými štátmi SNŠ'''“ ({{V jazyku|rus|''государство-учредитель''}}) tie štáty, ktoré k dátumu prijatia Ústavy SNŠ ([[22. december|22. decembra]] [[1993]]) podpísali a ratifikovali ''Zmluvu o založení SNŠ'' z 8. decembra 1991 a Protokol k tejto Zmluve (Almaatská dohoda) z 21. decembra 1991.
 
„'''Členskými štátmi SNŠ'''“ ({{V jazyku|rus|''государство-член''}}) sú tie štáty, ktoré prijali Ústavu SNŠ a záväzky plynúce z Ústavy počas 1 roka od jej prijatia (do [[22. december|22. decembra]] [[1994]]). <ref name="Устав СНГ. Раздел II. Статья 7">{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 183 ⟶ 177:
 
=== Gruzínske členstvo ===
Členstvo [[Gruzínsko|Gruzínska]] v SNŠ netrvalo dlho. Po vojenskom konflikte s [[Rusko]]m v [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]] vyjadrilo ústami prezidenta snahu vystúpiť zo SNŠ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 223 ⟶ 217:
 
== Zaujímavosti ==
Na [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] v roku [[1992]] v [[Zimné olympijské hry 1992|Albertville]] a [[BarcelonaLetné olympijské hry 1992|Barcelone]] vystúpili športovci členských krajín SNŠ prvý a posledný raz v spoločných farbách, v rámci jedného tímutzv. „zjednoteného tímu“ ({{V jazyku|rus|''объединённая команда''}}, {{V jazyku|eng|''unified team''}} ).