Menelaos (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 7:
Helena bola široko ďaleko preslávená krásavica, uchádzalo sa o ňu veľa urodzených a statočných mužov. Nápadníci sa skoro dostali do ozbrojených stretov, Helena sama si nakoniec vybrala Menelaa a mali spolu čoskoro dcéru [[Hermioné|Hermionu]]. Keď jej otec, kráľ Tyndareos zomrel, ona sama dosadila Menelaa na spartský trón. Doba jeho pokojnej vlády a rodinnej pohody však netrvala dlho.
 
Do Sparty prišiel syn kráľa [[Priamos|Priama]], trójsky princ [[Paris (mytológia)|Paris]], v sprievode svojho bratranca [[Aineias|Aineia]]. Stalo sa to potom, čo Paris rozhodoval v spore o "tej najkrajšej" medzi bohyňami [[Héra|Hérou]], [[Pallas Aténa| Aténou]] a [[Afrodita|Afroditou]]. Zvolil tú tretiu, ktorá mu sľúbila lásku najkrajšienajkrajšej ženy. Tou ženou bola Helena. Kráľ Menelaos hostí privítal so všetkou pohostinnosťou a keď im predstavil svoju manželku, Paris sa do nej zamiloval na prvý pohľad a Helena mu bola taktiež naklonená.
 
Menelaos mal povinnosti na [[Kréta|Kréte]], zanechal preto svojich hostí na starosť manželke, ktorú nabádal, aby im vo všetkom vyhovela. Helena to vzala doslova: opustila manžela i malú dcéru a odplávala s ParisomParidom do [[Trója|Tróje]]. Menelaos po návrate zistil, že okrem manželky odviezol Paris tiež jeho pokladnicu. To bola veľká urážka, išlo o česť muža, ale aj o hrubé porušenie zásad pohostinnosti. To nemohlo zostať nepotrestané. Menelaos sa preto vypravil do Mykén k bratovi Agamemnónovi so žiadosťou o pomoc.
 
Agamemnón radil najprv odplávať do Tróje spolu s lstivým [[Ithaka|ithackým]] kráľom [[Odyseus|Odyseom]] a požiadať trójskeho kráľa Priama, aby Helena bola vrátená. Ale vyjednávanie k ničomu neviedlo, Paris bol ochotný vrátiť pokladnicu, nie však Helenu.
Agamemnón následne vyzval všetkychvšetkých gréckych kráľov, aby mu pomohli potrestať túto urážku a vyhlásil Priamovi vojnu. Veľká vojenská výprava sľubovala bohatú korisť, takže sa čoskoro zhromaždilo na sto tisíc mužov a armáda vyplávala k Tróji. Menelaos sám priviedol šesť tisíc statočných bojovníkov, ktorí pod jeho vedením vynikali odvahou, ale aj vojenskou disciplínou.[[Image:Firenze-piazza signoria statue02.jpg|thumb|200px|Menelaos odnáša telo padlého Patrokla (Florencia)]]
 
Trójska vojna potom trvala dlhých desať rokov - v prvých deviatich sa [[Achájci]] úspešne vylodili na pobreží Tróje a obliehali mesto, ale útokom na mestské hradby nepriateľ odolával. Rozhodnúť mal až desiaty rok. Menelaos mal v boji za sebou už mnohé hrdinské činy, najviac sa však hovorilo o troch.
* Vojsko už bolo unavené a nespokojné z dlhých bezvýsledných bojov a tak na začiatku desiateho roka boli muži toho názoru, že ak majú vodcovia niečo proti sebe, nech si to aj medzi sebou vybavia sami, v boji na život a na smrť. A tak Menelaos prijal ParisovuParidovu výzvu k boju, nad ktorým držala ochrannú ruku bohyňa Afrodita. Menelaos sa ničoho nezľakol a bez väčších ťažkostí Parida porazil. Bol by ho aj zabil, ale Afrodita ho zakryla mrakom a odniesla na vlastných rukách do bezpečia.
* Druhým Menelaovým veľkým činom bola záchrana tela padlého hrdinu [[Patroklos|Patrokla]], [[Achilles|Achilleovho]] priateľa.
* Tretíkrát sa vyznamenal pri boji o hrad kráľa Priama. Bol jedným z bojovníkov, ktorí sa ukryli v [[trójsky kôň (história)|trójskom koni]], ľsťou sa tak dostali za hradby mesta a spôsobili jeho pád. Tam tiež v jednej zo spální zabil Parisovho brata [[Déifobos|Déifoba]], ktorý sa po smrti Paridovej oženil s Helenou. Menelaos si Helenu vybojoval späť a vrátil sa s ňou do Sparty ako víťaz. Helene nikdy nič nevyčítal, pretože jedine ParisaParida vinil z jej únosu.
 
Cesta domov však nebola šťastná. Najprv pri ostrove [[Lesbos]] zničila búrka ich lode, pokračujúc v ceste im boh [[Apollón]] zabil kormidelníka [[Frontis|Frontia]], neskôr im pri [[Kréta|Kréte]] ďalšia búrka väčšinu lodí potopila, iné roztrieštila o pobrežie. Menelaovu loď zahnal vietor až do ústia [[Níl]]u. Pretože tam neobetovali bohom, za trest museli ešte sedem rokov blúdiť [[Egypt]]om a Líbyou a ako sa dostali späť k Nílu tam im morský boh [[Proteus]] poradil ktorou cestou sa dostať domov, až nakoniec šťastne pristáli.