Zisky z prieplavu tvoria podstatnú časť príjmov panamského rozpočtu. V roku [[2005]] sa cez prieplav preplavilo 278,8 milióna ton tovaru.
Vy zmrdi.
== História ==
Prvá zmienka o prieplave cez šiju v Amerike je z roku [[1534]] od [[Karol V. (SRR)|Karla V.]], ktorý povedal, že cesta cez prieplav by uľahčila cestu lodiam do [[Ekvádor]]a a [[Peru]]. Nasledujúce storočia boli rôzne pokusy o obchodné cesty, ale všetky zlyhali. Nakoniec v roku [[1855]] bola otvorená Panamská železnica, ktorá oživila obchodné cesty a predurčila neskoršiu trasu prieplavu.
V roku [[1880]] začali Francúzi stavať prieplav, ktorý by nepotreboval plavebné komory, ale v roku [[1893]] ho opustili z dôvodu náročnosti výstavby aj z chorôb, ktoré sa šírili. Nakoniec v roku [[1904]] Američania po tom, čo pomohli [[Panama (štát)|Paname]] získať nezávislosť od [[Kolumbia|Kolumbie]] výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený [[15. august]]a [[1914]]. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] začalo byť zásobovanie vodou problém pre prieplav, preto sa k existujúcej nádrži [[Gatún]] začala budovať nádrž [[Alajuela]], ktorá bola dokončená v roku 1935.
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] začala byť kontrola prieplavu a priľahlej zóny [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] diskutabilná, a vzťahy medzi oboma krajinami začali byť napäté. Mnoho obyvateľov Panamy cítilo, že prieplav patrí Paname. Nakoniec sa v roku [[1977]] americký prezident [[Jimmy Carter]] a panamský vodca [[Omar Torrijos]] dohodli na začatí procesu odovzdávania prieplavu pod panamskú kontrolu a [[31. december|31. decembra]] [[1999]], kontrola prieplavu prešla pod Panamu.
