Človek trinilský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: t.j. → t. j., 00 - 53 → 00 – 53, - →  –
Riadok 24:
Podľa Wooda (2011) má:
* nález Kedung Brubus 1 vek okolo rozhrania pliocénu a pleistocénu [to by malo byť okolo 1,8 mil. rokov BP]
*nález Trinil 1, 2 a 3 vek medzi 700 až 1 mil. BP (staršie 500 000 BP),
*nález Sangiran 2 a Sangiran 3 má okolo 1,5 mil. BP, Sangiran 8 okolo 1,6 mil. BP, Sangiran 10 okolo 1,3 mil. rokov BP a Sangiran 17 okolo 1,25 mil. BP
 
Datovanie nálezov zo Sambugmacanu sa obyčajne udáva ako zhodné s datovaním nálezu z Ngandongu ([[Homo soloensis]]). Staršie sa pre tieto dva nálezy udávalo viacero možných datovaní (najmladšie bolo 100 000 -  – 53 000/27 000 BP), podľa datovania z roku 2010 (prinajmenšom) pre Ngandong je nové datovanie buď okolo 546 000 alebo okolo 143 000 BP <ref>http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0021562 plosone.org</ref>.
 
==Objav a opis==
V roku 1890 našiel v lokalite Kedung Brubus na Jáve [[Eugène Dubois]] fragment spodnej čeľuste, ktorý má dnes značku [[Kedung Brubus 1]] (k vykopávkam v Indonézii ho motivovala staršia Haeckelova hypotéza o hypotetickom opočloveku, ako aj nález fosílneho človeka z jávskej lokality Wadjak (Wajak) z roku 1888). Vtedy Dubois nálezu Kedung Brubus 1 nevenoval pozornosť, až v roku 1924 ho dodatočne priradil rodu ''Pithecanthropus erectus''. V roku 1891 našiel Dubois v inej lokalite na Jáve – pri rieke [[Solo]] pri dedine [[Trinil]] – zub (dnes má značku [[Trinil 1]]) a lebkovú klenbu jedinca (neskôr dostala značku [[Pithecanthropus I]], dnes [[Trinil 2]]), pričom vtedy si Dubois myslel, že sú zo [[šimpanz]]a. V roku 1892 o niekoľko km vyššie po rieke Solo našiel ľavú stehennú kosť (značka [[Trinil 3]] či [[Femur I]]), ktorá podľa Duboisa patrila tomu istému jedincovi, ktorého vykopal v roku 1891 (v roku 1973 sa zistilo, že asi je oveľa mladšia než nález z roku 1891). Prehodnotil nález a skonštatoval, že išlo hľadaný chýbajúci článok medzi ľudoopmi a ľuďmi, a že (na základe nálezu Trinil 3) tvor chodil vzpriamene. V roku 1892 nálezy (Trinil 1 až 3) nazval ''Anthropopithecus erectus'' a v roku 1894 ho (po ďalších drobných nálezoch a možno na počesť Haeckela) premenoval na ''Pithecanthropus erectus'' (t. j. op(ic)očlovek vzpriamený). Ako holotyp slúžil nález Trinil 2.
 
Do prvých desaťročí 20. storočia bolo postavenie druhu Pithecanthropus erectus vo vývoji človeka sporné. V roku 1940 bol Pithecanthropus erectus zlúčený s druhom [[Sinanthropus pekinensis]] a takto vzniknutý nový druh bol preradený do rodu [[Homo]] a nazvaný [[Homo erectus]]. Bývalý Pithecanthropus erectus v ňom neskôr dostal postavenie poddruhu ''Homo erectus erectus''. Treba ale dodať, že alternatívny názov (zaradenie) Pithecanthropus erectus niektorí autori ešte používali až do zhruba 70. rokov.
Riadok 36:
Ďalšie nálezy z Jávy spadajúce do tohto poddruhu boli:
*v roku 1897 nálezy zubov označované ako [[Trinil 4]] a [[Trinil 5]]
*v rokoch 1937 až 1941 čiastočné lebky -  – majú značku [[Pithecanthropus II]] ([[Sangiran 2]]) a [[Pithecanthropus III]] ([[Sangiran 3]])
*v rokoch 1952 až 1977 jednak rozličné nálezy z nálezísk blízko Sangiranu, najmä nález so značkou [[Pithecanthropus VIII]] ([[Sangiran 17]]) z roku 1969, a jednak nález lebky z lokality Sambungmacan (značka [[Sm 1]]).
 
Riadok 42:
*referencie v článku [[človek vzpriamený]]
{{referencie}}
 
[[Kategória:Homo]]