Skvapalňovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
FoxBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: sn:Kubundira
GG
Riadok 3:
Môže nastať pri ochladení plynu, ak sú [[častice]] plynu dostatočne blízko seba a ak sú prítomné [[kondenzačné jadro|kondenzačné jadrá]].
 
Príkladom môže byť kondenzácia vody. [[Molekula]] vody je zložená z dvoch [[atóm]]ov [[vodík]]a a jedného atómu [[kyslík]]a. Vodné molekuly sa voľne pohybujú vo vzduchu a občas dochádza k ich zrážkam. Keď sa dve molekuly vody zrazia, opäť sa odrazia, ale ak začne klesať teplota, molekuly majú menej energie a začnú sa teda pohybovať pomalšie. Len čo klesne teplota na teplotu rosného bodu, pohybujú sa molekuly natoľko pomaly, že sa spolu naviažu. [[Väzba]] vzniká medzi atómami jedného vodíka a atómom kyslíka. Vodné molekuly sa spájajú do krátkych radov, čo nasleduje premenením vodnej pary na tekutinu. Pri spojení dochádza k vyžiareniu časti [[teplo|tepla]] v podobe latentného tepla, čo má za následok oteplenie okolitého prostredia. Ak sa naviaže dostatočné množstvo molekúl, vzniká [[dažďová kvapka]], ktorá klesá na zemský povrch v podobe dažďa. WIKIPEDIA JE HOVADINA
Skvapalnené --[[Špeciálne:Príspevky/91.127.79.244|91.127.79.244]] 16:41, 29. november 2011 (UTC)alnené plyny, najmä [[dusík]] a [[hélium]], sa používajú ako chladiace médium napr. v lekárstve, na chladenie detektorov žiarenia, [[supravodivosť|supravodivých]] cievok a pod. Na priemyselné skvapalňovánie plynov sa používajú tzv. [[skvapalňovač]]e.
 
Skvapalnené plyny, najmä [[dusík]] a [[hélium]], sa používajú ako chladiace médium napr. v lekárstve, na chladenie detektorov žiarenia, [[supravodivosť|supravodivých]] cievok a pod. Na priemyselné skvapalňovánie plynov sa používajú tzv. [[skvapalňovač]]e.