Cytoplazmatická membrána: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
d r2.5.1) (robot Pridal: hu:Sejtmembrán
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: sa jedná → ide, replaced: y,i → y, i,   →
Riadok 1:
[[Súbor:CellMembraneDrawing_skCellMembraneDrawing sk.jpg|náhľad|Nákres cytoplazmatickej membrány]]
 
'''Cytoplazmatická membrána''' alebo '''vonkajšia bunková membrána''' je druh [[biologická membrána|biologickej membrány]]. Je to 6-10  nm tenká vrstva ohraničujúca živý obsah [[bunka|buniek]] a tvoriaca hranicu medzi bunkou a jej okolím, a zároveň zabezpečujúca kontakt s vonkajším prostredím. Prokaryotické bunky, bunky rastlín a húb majú medzi cytoplazmatickou membránou a okolím ešte [[bunková stena|bunkovú stenu]]. Z funkčného hľadiska sa jednáide o [[organela|organelu]].
 
V prokaryotických bunkách sa nazýva '''plazmatická membrána'''. V rastlinných bunkách sa membrána nazýva aj '''plazmalema''' alebo '''plazmolema''', ale niekedy sa toto slovo používa ako synonymum pre akúkoľvek cytoplazmatickú membránu.
Riadok 26:
 
== Prenos látok cez membránu (transmembránový transport) ==
Prenos látok cez cytoplazmatickú membránu sa uskutočňuje rôznymi mechanizmami. Tieto mechanizmy sú pasívne alebo aktívne. Pasívne prenosy látok nevyžadujú energiu, zväčša látky (prvky, ióny a molekuly) prechádzajú cez membránu v smere koncentračného gradientu, to znamená, že prechod je z prostredia s vyššou koncentráciou do prostredia s nižšou koncentráciou. Pasívne procesy sú napr. [[Osmóza]] alebo [[Difúzia]].
Aktívne prenosy vyžadujú energiu zväčša vo forme ATP.Látky prechádzajú proti koncentračnému gradientu. Aktívny prenos využíva rôzne "nástroje" na prepravu látok cez cytoplazmatickú membránu napr. integrálne proteíny alebo sodíkovo-draselné pumpy, ktoré sú súčasťou cytoplazmatickej membrány.
 
* [[Difúzia]], pri ktorej látka voľne prechádza cez membránu v smere svojho koncentračného spádu.
* [[Endocytóza]], pri ktorej sa membrána vliači dovnútra bunky, vliačené úseky sa postupne oddeľujú od cytoplazmatickej membrány a vytvárajú vačky, ktoré sa dostávajú do cytoplazmy. Tam sa membrána týchto vačkov rozloží a ich obsah sa vylieva voľne do [[cytoplazma|cytoplazmy]]. Takýto príjem látok je typický pre niektoré jednoduché organizmy a pre bunky epitelu krvných kapilár. K endocytóze patrí aj fagocytóza, pri ktorej dochádza k obklopeniu častíc výbežkami cytoplazmy – pseudopódiami. U niektorých jednobunkovcov sa na príjem látok špecializovala určitá časť cytoplazmatickej membrány – [[cytostóm]] (napr. u [[Ciliophora]]).
* [[Exocytóza]] je v podstate obrátenou endocytózou, ktorá slúži na vylučovanie látok z bunky. Pri vylučovaní môže ísť buď o sekréciu (vylučovanie látok, ktoré môžu využiť iné bunky – napr. hormóny, enzýmy atď.), exkréciu (vylučovanie odpadových látok) a o sekréciu (vylučovanie látok, ktoré prechádzajú metabolizmom bunky bez zmeny).
Riadok 36:
==Referencie==
{{reflist}}
 
 
{{Organely a štruktúry bunky}}
Řádek 43 ⟶ 42:
 
{{Link GA|lt}}
 
[[ar:غشاء خلوي]]
[[be:Клеткавыя мембраны]]