Kliváž: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref>. Na týchto prednostných plochách zón oslabenia môže potom dochádzať k ľahšiemu rozpadu horniny. Typická je hlavne pre slabo metamorfované horniny. Na rozdiel od [[puklina|puklín]] sú plochy kliváže paralelné a výrazne prestupujú horninou, tvoria sa iba v horninách, ktoré mali pred [[deformácia (mechanika)|deformáciou]] výraznú plošne-paralelnú stavbu -  – [[vrstevnatosť]] alebo [[bridličnatosť]]<ref name="Reichwalder, Jablonský 2003">Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, ''Všeobecná geológia 2.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 507 s.</ref>.

Termín ''kliváž'' (z {{V jazyku|eng|cleave}} -  – štiepať sa) je v slovenskej geológii zaužívaný iba v užšom zmysle pre slabo metamorfované horniny. Pre regionálne metemorfované horniny s plošnou nehomogenitou sa zvykne používať termín [[metamorfná bridličnatosť]]. V anglickej literatúre je však termín ''cleavage'' širší a zahŕňa aj bridličnatosť vyššiemetamorfovaných hornín<ref>Brodie, K., Fettes, D., Harte, B., Schmid, R., 2007, [http://www.bgs.ac.uk/SCMR/docs/papers/paper_3.pdf 3. ''Structural terms including fault rock terms.''] UIGS Subcommission on the Systematics of Metamorphic Rocks, 13 s.</ref>.

Už pri slabom postihu hornín metamorfózou dochádza k vzniku plôch, pozdĺž ktorých sa môže hornina jednoduchšie rozpadať. V dôsledku deformačných procesov vznikajú dobre vyvinuté plochy nespojitosti spôsobené zmenou orientácie [[fylosilikát]]ov alebo kryštalizáciou nových fylosilikátov v prostredí usmerneného napäťového poľa. Fylosilikáty majú tendenciu sa usporiadavať kolmo voči pôsobiacej deformácii, avšakale nie je to vždy pravidlom. Veľmi významnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj kliváže je celková [[veľkosť pretvorenia]] (strian) a spôsob deformácie (čistý alebo jednoduchý [[strih (mechanika)|strih]]).

Puklinová kliváž sa vyznačuje voľným okom vidtiteľnými plochami nespojitosti podobných [[prasklina|prasklinám]]. Pozdĺž plôch kliváže možno pri tom pozorovať medzi plochami primárnej vrstvovitosti [[ofset]]y. Tie signalizujú pohyb pozdĺž klivážových plôch. Častá je v zvrásnených ale nemetamorfovaných nečistých [[vápenec|vápencoch]] a [[slieň]]och, prípadne [[pieskovec|pieskovcoch]]. Vzdialenosť jednotlivých plôch nehomogenity sa pohybuje od 1 do {{cm|10 cm|m}}. Samotné plochy nespojitosti môžu dosahovať hrúbku od desatín mm do {{cm|1 cm|m}}<ref name="Davis, Reynolds, 1996">Davis, G.H., Reynolds, S.J., 1996, ''Structural geology of rocks and regions. (2nd Edition).'' John Wiley & Sons. New York, 776 s.</ref>. Puklinová kliváž sa v procese deformácie často pretransformuje do krenulačnej kliváže<ref>Marko, F., Jacko, S., 1999, ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 181 s.</ref>.

Je typická zvrásnením starších planárnych anizotropií a paralelne zvrstvených domén so svetlejšími ([[kremeň]], [[kalcit]]) a tmavšími pásmi ([[skupina sľudy|sľudy]], [[skupina amfibolu|amfiboly]]) hornín. Ak v hornine pred deformáciou existovala staršia planárna [[anizotropia]] ako napr. vrstvovitosť (S₀) alebo staršia metamorfná bridličnatosť (S₁), môže v priaznivých podmienkach pri ďalšej deformácii dochádzať k jej zvrásneniu -  – krenulácii a vzniku novej planárnej anizotropie (S₂), ktorá je orientovaná naprieč staršou. Tieto nezvierajú uhol väčší než 40°<ref>Rajlich, P., 1993, ''Riedel shear: a mechanism for crenulation cleavage.'' Earth-Science Reviews, 34, s. 167-195</ref>. Fylosilikáty sa zväčša presúvajú do ramien vrások, kde vznikajú tmavšie pásy, zatiaľ čo v zámkoch zostávajú svetlé minerály<ref>Nemčok, M., Melichar, R., Marko, F., Madarás, J., Hodáň, Š., 1995, ''Základy štruktúrnej geológie.'' Mineralia Slovaca - Monografie, Bratislava, 170 s.</ref>.

Kliváž býva často spájaná s [[vrása]]mi a orientovaná rovnobežne alebo iba slabo sa odchyľujúc od osovej roviny vrás. Tento typ kliváže sa nazýva ''kliváž osovej roviny''. Ak sa takýto typ kliváže ukláňa v rovnakom smere ale menej strmo ako pôvodná vrstvovitosť zvrásnených hornín, môže byť signálom, že sa jednáide o prevrátený vrstevný sled.<ref name="Davis, Reynolds, 1996"/>