Expresionizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.79.169 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara |
|||
Riadok 9:
Termín expresionizmus sa ojedinele používal už pred prelomom storočí (pozri k tomu napr. Armin Arnold: ''Die Literatur des Expressionismus''). Pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie. Dnešné použitie pravdepodobne začalo roku [[1901]], kedy boli v Salon des Indépendants v [[Paríž]]i vystavené viaceré maľby neznámeho maliara Juliena Augusta Hervého pod názvom “Expressionisme”. Slovo teda pochádza z francúzštiny (zo slova expression = výraz), hoci paradoxne práve vo Francúzsku sa neskôr nepoužívalo a bolo nahradené slovom [[fauvizmus]]. Pojem expresionizmus začali potom propagovať nemeckí estetikovia. V Nemecku, kde sa expresionizmus najviac rozvíjal, sú správy o použití pred rokom 1910 sporné, ale v roku 1910 výraz použil vo vzťahu k maliarstvu prvýkrát umelecký historik [[Aby Warburg]]. Všeobecne známym sa pojem stal roku [[1911]] na 22. výstave [[berlínska Secesia|berlínskej Secesie]] vo Švédsku, Anglicku a Nemecku. V tom istom roku sa v Nemecku pojem začal používať aj pre literatúru.
Termín expresionizmus je často vykladaný ako „pocit úzkosti“, čo súvisí s tým, že väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť. Jeho cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia. Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol označený za zvrhlé umenie. Centrom boli časopisy ''Die Aktion'' a ''Der Sturm''
Expresionizmus vychádza z rovnakých základov ako [[fauvizmus]], ktorého začiatky ovplyvnil. Zjednodušene sa dá povedať, že expresionizmus sa presadil predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, zatiaľčo [[fauvizmus]] bol populárny vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a krajinách, kde prevažoval ich vplyv.
| |||